DeletedUser405
Guest
Kde bolo tam bolo žil raz jeden farmár. So svojou ženou a svojimi deťmi žil na opustenej farme. Už niekoľko rokov ich farma neprosperovala. Mali stále viac a viac dlhov. Zvieratá chladli a dávali stále menej mlieka. Neskôr už nemal farmár ani z akého mlieka robiť syry, aby ich mohol predávať. Ich pole čo mali vedľa farmy im dávalo stále menej a menej úrody. Zo šťastného farmára sa razom stal smutný a utrápený chlap, ktorý sa nevedel tešiť z práce, ktorú predtým tak veľmi miloval. Jediným zdrojom potravy sa stal rybník vedľa farmy, ktorý bol plný rýb. Každý večer keď prišiel domov a všetky zvieratá nachoval sadol si do kresla vedľa kozubu a rozprával príbehy svojej dcére Maruške. Maruška bola veľmi skromné a múdre dievča. Farmár mal ešte dve dievčatá ale tie boli bohužiaľ márnotratné. Keď boli malé farmár im dal všetko čo im videl na očiach. Farma bola vtedy úspešná a prosperovala. Mali všetkého nadostač. Libuša a Gizela si na prepych zvykli a ostali pyšné. Každý deň dávali otcovi najavo aký je neschopný. Bol veľmi sklamaný zo správania dvoch starších dcér. Vedeli sa len parádiť a upravovať. Nevedeli sa obracať ani pri varení ani pri upratovaní a práca okolo zvierat im vôbec nevoňala. Čím bola Maruška, najmladšia dcéra farmára, staršia tým viac ju miloval. Bola šikovná každé ráno s ním nakŕmila všetky zvieratá a bežala s radosťou a elánom variť obed pre celú rodinu. Popri tom každý deň študovala. Bola veľmi múdra a sčítaná. Najčastejšie sedávala pod veľkým stromom na okraji farmy a študovala. Zaujímali ju hlavne zvieratá. Život na farme milovala. Jedného dňa bola vonku strašná búrka. Dve staršie dcéry Libuša a Gizela boli vo svojej izbe a ako vždy sa obzerali v zrkadle a hovorili si navzájom komplimenty aké sú nádherné. Farmárova žena bola v kuchyni a varila teplý čaj Maruške aj farmárovi. Farmár prišiel z rybníka celý premočený a Maruška bola zmoknutá do nitky kým pozatvárala všetky zvieratá, aby sa im nič nestalo. Keď sa obaja osušili sadli si ako každý večer ku krbu a tam popíjali čaj a farmár rozprával rozprávku. Zrazu niekto veľmi náhlivo zaklopal na ich skromný príbytok. Maruška išla k dverám a keď otvorila dvere videla stáť pred dverami premočeného urodzeného pána. „Dobrý večer, prepáčte, že vás takto neskoro ruším, ale neďaleko od vašej farmy sa mi splašil kôň je búrka a ja nemôžem pokračovať ďalej. Ak by ste ma prichýlili štedro sa vám odvďačím“ povedal urastený šuhaj vo dverách. Maruška neváhala a naznačila šuhajovi, aby vošiel dnu. „Bude nám veľkou cťou pane“ povedala Maruška a hlboko sa uklonila. „Týmto smerom prosím, pripravím vám niečo na večeru a nalejem teplého čaju. Zatiaľ sa ohrejte pri kozube“ povedala Maruška. „Ste veľmi láskavá“ povedal. Išiel ku krbu kde sa ešte raz veľmi pekne poďakoval za prichýlenie aj farmárovi a jeho žene. „Máte veľmi veľkorysú dcéru farmár“ povedal. „Aj veľmi šikovnú a múdru pán môj“ povedal farmár. Ako začuli Libuša a Gizela cudzí hlas ihneď vyparádené zišli dole, aby sa presvedčili na vlastné oči kto prišiel. Obe sa pretekali o priazeň vzácneho hosťa. Libuša sa hneď chvastala, že je tou najkrajšou ženou v celom okolí. Gizela oponovala, že ona je tá najlepšia partia široko ďaleko. Medzi tým prišla už aj skromná Maruška s honosnou večerou, ktorú nachystala ako najlepšie vedela z toho mála čo mali. „Si veľmi šikovná. Aké je tvoje meno?“ spýtal sa urodzený pán. „Pane som Maruška. Dúfam, že vám bude chutiť.“ Odpovedala hneď pánovi. „Povedz farmár to ty sám robíš tieto chutné syry a pestuješ túto zeleninu?“ spýtal sa farmára. „Pane môj ja s pomocou našej Marušky. Žena už nevládze ale Maruška je šikovná vo všetkom mi pomáha“ povedal farmár pokorne. Pán sa obrátil na Libušu a Gizelu a povedal „Krásne devy mohol by som vás poprosiť ešte o pohár teplého čaju prosím?“ Gizela a Libuša sa na neho počudovane pozreli a povedali „Z našou krásou by bol hriech niečo robiť. Maruša dones džbán s čajom aj my si dáme.“ Pán ostal zarazený a Maruška z 
om ako vždy šla a džbán s teplým čajom doniesla. Pán sa pozrel na farmára a povedal „Farmár bol by si taký láskavý a prichýlil by si ma na noc. Už tma sadla na kraj a ja neviem kde mi ušiel splašený kôň“. Farmár bez rozmýšľania prikývol. Farmárova žena nachystala pánovi ich posteľ keďže bola najväčšia. Urodzený pán sa pobral do postele. Libuša a Gizela sa hašterili, ktorá z nich je dosť dobrá pre urodeného pána. Už večer chystali róby a šperky, ktoré si šanovali ešte z časov kedy sa farmárovi darilo a kúpil im všetko. Noc bola krátka. Všetci boli dlho hore ráno všetci dlhšie pospali. Jedine farmár a Maruška už behali okolo zvierat. Farmár prebehol všetky časti farmy a zašiel aj do blízkeho lesa, aby našiel pánovho koňa. Napojil ho, vyčesal a vytrel do sucha. Keď sa pán zobudil a naraňajkoval vytiahol z poza opaska mešec plný zlatých dukátov. „Farmár už včera som ti povedal, že ak ma v nečase prichýliš veľmi štedro sa ti odvďačím. No ty si spravil oveľa viac. Prichýlil si ma, nakŕmil si ma, uložil si ma do najväčšej postele na celej farme a hneď ráno si šiel hľadať môjho koňa o ktorého si sa tiež postaral. Ty a tvoja rodina ste mi zachránili život. Toto je moja vďaka za pohostinnosť, ktorú ste mi prejavili.“ Farmár ostal zarazený ani nevedel čo povedať toľko peňazí po kope nevidel už veľmi dlho. Uklonil sa pánovi a povedal „Ani neviem ako sa vám poďakujem. Bolo mi cťou, že ste u nás ostal a mohli sme vás prichýliť.“ Urodzený pán sa pozrel na farmára a dal mu návrh „Ak pustíš tvoju dcéru Marušku na hrad so mnou budeš mať taký mešec každý mesiac. Maruška je veľmi múdre a šikovné dievča na hrade sa mi vždy také dievča zíde.“ Farmár sa pozrel na Marušku a na svoje dve staršie dcéry, ktoré už zaujímal len mešec dukátov na stole. Farmár už chcel razantne odmietnuť pánovu ponuku ale Maruška ho predbehla. „Urodzený môj pane, pokiaľ zabezpečíte, aby moja rodina mal všetkého dostatok a samozrejme aj zvieratá na farme pôjdem s vami.“ „Nie Maruška moja prosím nie!“ skríkol farmár. Maruška k nemu pristúpila a povedala „Otče dobre ste ma vychovali. Viem čo je správne. Ak s urodzeným pánom odídem bude sa našej farme dariť, zvieratá budú šťastné, spokojné a celá rodina bude mať všetkého nadostač. Musím to spraviť otče, ale sľubujem, že vždy keď to bude možné prídem vás navštíviť.“ Zo slzami v očiach sa rozlúčila s rodinou. Nasadla na koňa za chrbát urodzeného pána a spolu cválali na zámok. Keď prešli bránami hradu a kôň zastal pán pomohol Maruške zoskočiť zo sedla. Ihneď svojej slúžke prikázal, aby ju ubytovala ako čestného hosťa do tej najkrajšej komnaty. Maruška to však nepočula a preto sa čudovala keď ju neviedli do kuchyne za prácou ale do krásnej veľkej komnaty. Komorná jej nachystala kúpeľ a povedala, že hneď po kúpeli ju urodzený pán čaká na večeri vo veľkej sieni. Maruška nechápala čo sa deje. No poslúchla po kúpeli jej pomohla komorná obliecť tú najkrajšiu róbu akú kedy Maruška videla učesala ju a odprevadila ju do veľkej siene, kde ju čakal urodzený pán. Až keď ho zbadala na tróne zistila, že je to sám pán kráľ Pavol a pokľakla pred ním. „Maruška vstaň. Nepriviedol som ťa na tento zámok ako moju slúžku či komornú. Priviedol som ťa, aby som si získal tvoju priazeň. Si múdra, šikovná a hlavne skromná. Také vlastnosti si ja vážim. Už veľmi dlho hľadám svoju nastávajúcu hneď ako som ťa zbadal vo dverách vašej farmy hneď som sa do teba zamiloval.“ povedal a podišiel k Maruške. Maruška ostala úplne bez slova. Napokon povedala „Ale veď ja som len úplne obyčajné dievča. Ako by som sa pohla páčiť vám pane. „Maruška moja pre teba nie som žiadny pane. Som Pavol a budem ten najšťastnejší muž na svete keď sa za mňa vydáš.“ Maruška sa mu pozrela do očí a uvidela v nich presne tú iskru o ktorej jej rozprával otec v rozprávkach každý večer pri kozube. V tej chvíli vedela, že ju naozaj miluje. Pozrela sa na neho pozrela sa na neho a povedala „Pavol aj ja ťa milujem od prvej chvíle ako som ťa zbadala a ani vo sne by mi nenapadlo, že ty cítiš to isté. Ale ak ja ostanem tu čo bude s mojou rodinou. Z mojím otcom a mamou. Moje sestry prácu na farme nenávidia. Nemôžem nechať rodičov, ktorý spravili pre mňa všetko, aby robili na farme všetko úplne sami.“ „Maruška moja vieš, že farma je len kúsok od zámku a preto vydám dekrét, ktorým uzákoním vašu farmu za kráľovskú farmu. Tvoji rodičia budú majitelia najväčšej kráľovskej farmy. Tvoj otec bude kontrolovať mojich poddaných roľníkov, ktorý sa budú o vašu farmu starať. Všetko čo bude na našich stoloch na hrade bude z vašej farmy. Maruška súhlasíš? Vydáš sa za mňa?“ Maruška sa hodila kráľovi okolo krku. „Pavol mať malé želanie?“ pozrela sa na neho. „Maruška láska moja ty si môžeš priať čokoľvek aj nemožné ti splním.“ povedal Pavol zaľúbeným pohľadom. „Môžeme ísť túto skvelú správu mojej rodine oznámiť spoločne my dvaja osobne?“ „Zapriahnite koč idem požiadať otca mojej nastávajúcej o jej ruku.“ Pavol a Maruška hneď vyrazili. Presne ako si aj mysleli farmár a jeho manželka robili na poli a dve Maruškine sestry sa parádili vo svojej izbe. Keď koč zastal obe vybehli hneď von. Maruška vyšla z koča tiež no ani jedna zo sestier ju nespoznala. Pavol ráznym hlasom povedal, aby zavolali ich rodičov, že musia s nimi hovoriť. Keď prišiel farmár so ženou pred koč pokľakli pred urodzenými. Ani jeden z nich si nevšimli Marušku. „Vstaňte“ povedal Pavol. Hneď ako sa postavili Pavel pokľakol. „Ja kráľ Pavol III vás žiadam o ruku vašej dcéry Marušky.“ povedal Pavol. Až v tej chvíli si farmár všimol ich dcéru v najkrajšej róbe. „Maruška moja, dcéra moja najdrahšia“ objali ju. „Otče Pavol bol taký láskavý a z našej farmy spravil úspešnú kráľovskú farmu. A z vás šľachtu.“ Farmár nemohol nájsť slová. My však vieme, že svadba bola onedlho a od tejto chvíle bola Maruška, Pavol aj farmáry šťastný. A čo Libuša a Gizela, tie len slepo závideli Maruškine šťastie. Maruškina múdrosť, láskavosť a skromnosť pomáhala dlhé roky Pavlovi vládnuť. Boli obľúbený panovníci dlhé roky.
om ako vždy šla a džbán s teplým čajom doniesla. Pán sa pozrel na farmára a povedal „Farmár bol by si taký láskavý a prichýlil by si ma na noc. Už tma sadla na kraj a ja neviem kde mi ušiel splašený kôň“. Farmár bez rozmýšľania prikývol. Farmárova žena nachystala pánovi ich posteľ keďže bola najväčšia. Urodzený pán sa pobral do postele. Libuša a Gizela sa hašterili, ktorá z nich je dosť dobrá pre urodeného pána. Už večer chystali róby a šperky, ktoré si šanovali ešte z časov kedy sa farmárovi darilo a kúpil im všetko. Noc bola krátka. Všetci boli dlho hore ráno všetci dlhšie pospali. Jedine farmár a Maruška už behali okolo zvierat. Farmár prebehol všetky časti farmy a zašiel aj do blízkeho lesa, aby našiel pánovho koňa. Napojil ho, vyčesal a vytrel do sucha. Keď sa pán zobudil a naraňajkoval vytiahol z poza opaska mešec plný zlatých dukátov. „Farmár už včera som ti povedal, že ak ma v nečase prichýliš veľmi štedro sa ti odvďačím. No ty si spravil oveľa viac. Prichýlil si ma, nakŕmil si ma, uložil si ma do najväčšej postele na celej farme a hneď ráno si šiel hľadať môjho koňa o ktorého si sa tiež postaral. Ty a tvoja rodina ste mi zachránili život. Toto je moja vďaka za pohostinnosť, ktorú ste mi prejavili.“ Farmár ostal zarazený ani nevedel čo povedať toľko peňazí po kope nevidel už veľmi dlho. Uklonil sa pánovi a povedal „Ani neviem ako sa vám poďakujem. Bolo mi cťou, že ste u nás ostal a mohli sme vás prichýliť.“ Urodzený pán sa pozrel na farmára a dal mu návrh „Ak pustíš tvoju dcéru Marušku na hrad so mnou budeš mať taký mešec každý mesiac. Maruška je veľmi múdre a šikovné dievča na hrade sa mi vždy také dievča zíde.“ Farmár sa pozrel na Marušku a na svoje dve staršie dcéry, ktoré už zaujímal len mešec dukátov na stole. Farmár už chcel razantne odmietnuť pánovu ponuku ale Maruška ho predbehla. „Urodzený môj pane, pokiaľ zabezpečíte, aby moja rodina mal všetkého dostatok a samozrejme aj zvieratá na farme pôjdem s vami.“ „Nie Maruška moja prosím nie!“ skríkol farmár. Maruška k nemu pristúpila a povedala „Otče dobre ste ma vychovali. Viem čo je správne. Ak s urodzeným pánom odídem bude sa našej farme dariť, zvieratá budú šťastné, spokojné a celá rodina bude mať všetkého nadostač. Musím to spraviť otče, ale sľubujem, že vždy keď to bude možné prídem vás navštíviť.“ Zo slzami v očiach sa rozlúčila s rodinou. Nasadla na koňa za chrbát urodzeného pána a spolu cválali na zámok. Keď prešli bránami hradu a kôň zastal pán pomohol Maruške zoskočiť zo sedla. Ihneď svojej slúžke prikázal, aby ju ubytovala ako čestného hosťa do tej najkrajšej komnaty. Maruška to však nepočula a preto sa čudovala keď ju neviedli do kuchyne za prácou ale do krásnej veľkej komnaty. Komorná jej nachystala kúpeľ a povedala, že hneď po kúpeli ju urodzený pán čaká na večeri vo veľkej sieni. Maruška nechápala čo sa deje. No poslúchla po kúpeli jej pomohla komorná obliecť tú najkrajšiu róbu akú kedy Maruška videla učesala ju a odprevadila ju do veľkej siene, kde ju čakal urodzený pán. Až keď ho zbadala na tróne zistila, že je to sám pán kráľ Pavol a pokľakla pred ním. „Maruška vstaň. Nepriviedol som ťa na tento zámok ako moju slúžku či komornú. Priviedol som ťa, aby som si získal tvoju priazeň. Si múdra, šikovná a hlavne skromná. Také vlastnosti si ja vážim. Už veľmi dlho hľadám svoju nastávajúcu hneď ako som ťa zbadal vo dverách vašej farmy hneď som sa do teba zamiloval.“ povedal a podišiel k Maruške. Maruška ostala úplne bez slova. Napokon povedala „Ale veď ja som len úplne obyčajné dievča. Ako by som sa pohla páčiť vám pane. „Maruška moja pre teba nie som žiadny pane. Som Pavol a budem ten najšťastnejší muž na svete keď sa za mňa vydáš.“ Maruška sa mu pozrela do očí a uvidela v nich presne tú iskru o ktorej jej rozprával otec v rozprávkach každý večer pri kozube. V tej chvíli vedela, že ju naozaj miluje. Pozrela sa na neho pozrela sa na neho a povedala „Pavol aj ja ťa milujem od prvej chvíle ako som ťa zbadala a ani vo sne by mi nenapadlo, že ty cítiš to isté. Ale ak ja ostanem tu čo bude s mojou rodinou. Z mojím otcom a mamou. Moje sestry prácu na farme nenávidia. Nemôžem nechať rodičov, ktorý spravili pre mňa všetko, aby robili na farme všetko úplne sami.“ „Maruška moja vieš, že farma je len kúsok od zámku a preto vydám dekrét, ktorým uzákoním vašu farmu za kráľovskú farmu. Tvoji rodičia budú majitelia najväčšej kráľovskej farmy. Tvoj otec bude kontrolovať mojich poddaných roľníkov, ktorý sa budú o vašu farmu starať. Všetko čo bude na našich stoloch na hrade bude z vašej farmy. Maruška súhlasíš? Vydáš sa za mňa?“ Maruška sa hodila kráľovi okolo krku. „Pavol mať malé želanie?“ pozrela sa na neho. „Maruška láska moja ty si môžeš priať čokoľvek aj nemožné ti splním.“ povedal Pavol zaľúbeným pohľadom. „Môžeme ísť túto skvelú správu mojej rodine oznámiť spoločne my dvaja osobne?“ „Zapriahnite koč idem požiadať otca mojej nastávajúcej o jej ruku.“ Pavol a Maruška hneď vyrazili. Presne ako si aj mysleli farmár a jeho manželka robili na poli a dve Maruškine sestry sa parádili vo svojej izbe. Keď koč zastal obe vybehli hneď von. Maruška vyšla z koča tiež no ani jedna zo sestier ju nespoznala. Pavol ráznym hlasom povedal, aby zavolali ich rodičov, že musia s nimi hovoriť. Keď prišiel farmár so ženou pred koč pokľakli pred urodzenými. Ani jeden z nich si nevšimli Marušku. „Vstaňte“ povedal Pavol. Hneď ako sa postavili Pavel pokľakol. „Ja kráľ Pavol III vás žiadam o ruku vašej dcéry Marušky.“ povedal Pavol. Až v tej chvíli si farmár všimol ich dcéru v najkrajšej róbe. „Maruška moja, dcéra moja najdrahšia“ objali ju. „Otče Pavol bol taký láskavý a z našej farmy spravil úspešnú kráľovskú farmu. A z vás šľachtu.“ Farmár nemohol nájsť slová. My však vieme, že svadba bola onedlho a od tejto chvíle bola Maruška, Pavol aj farmáry šťastný. A čo Libuša a Gizela, tie len slepo závideli Maruškine šťastie. Maruškina múdrosť, láskavosť a skromnosť pomáhala dlhé roky Pavlovi vládnuť. Boli obľúbený panovníci dlhé roky.