Imiris
Lesný duch
Oromis vyrastal na Útulnej farme odkedy sa pamätal. Keď bol ešte nemluvňa, Fafner, majiteľ farmy ho našiel pohodeného v húští, keď zaháňal svoje kozy z paše. Vlastné deti nemal, tak sa chlapca ujal a mal ho rád ako vlastného. Jeho žena Serena, mu však vždy bola viac zlou macochou než matkou. Dávala mu robiť len tú najšpinavšiu prácu. Oromis si užíval vidly a hnoj odkedy ich vládal zdvihnúť, dovtedy mu musela stačiť lopatka a malé vedierko.Kdeže pieskovisko! Hnojisko bolo jeho detským kútikom. Najvernejším kamarátom mu bol pes Hafík s rozdvojeným chvostom. Spolu zaháňali ovce a kozy na paši, vyháňali kvoky z tajných hniezd na dvore, naháňali prasnice, keď gazda s paňou neboli doma. Kým podojil ich mliekodarkyne Jahodu a Malinu, Hafík vždy poslušne čakal pred maštaľou. Najradšej však boli obaja, keď osedlal Ruela, Fafnerovho hnedáka a naháňali sa po lúke. Tieto radosti si užívali zriedka, len keď Serena odišla na pár dní k príbuzným - alebo ako si Oromis zvykol namýšĺať, na zraz bosoriek.
Dnes mal za úlohu pripraviť zvieratá na zajtrajší trh. Raz ročne sa v meste konala veľká aukcia. Kačky, husy, svine, jalovice, kone, somáre, byvoly i celkom drobné vtáčiky si tu človek mohol kúpiť živé, porazené i naporcované. Vraj sa tam dali kúpiť aj otroci, hoci to bolo zakázané. Všetko záležalo len na tom, ako hlboko mal do mešca. Oromis nešťastne česal Ruela. Nebol najmladší, ale ani najstarší. Serena si chcela kúpiť nové šaty a Fafner jej nevedel povedať nie. Odkiaľsi musela vedieť, ako ho má Oromis rád a preto ho mali predať, spolu s Malininým teliatkom a tuctom oviec. Hádam tisíci ráz prešiel s hrebeňom po jeho hrive a spomínal na všetko, čo spolu zažili. Už sa spolu ani raz neprebehneme po poliach na Grúňom. Už nikdy nebudeme špehovať Anču z ovocnej farmy za kopcom ako sa kúpe. Už nikdy nebude cítiť vietor vo vlasoch a ten neuveriteľný pocit slobody.
Hoci, mohol by. Posledný krát. Dlho nerozmýšľal, jeho ruky a nohy konali samé od seba. Ani sa nenazdal a hnedák bol osedlaný s Oromisom v sedle a mierili smerom na Grúň. Slnko zapadalo za ich chrbtom. Hafík upaľoval za nimi v snahe predbehnúť Ruela. Na krajinu padala noc.
Kôň sa znenazdajky vzopäl na zadné. Oromis sa len s vypätím síl udržal v sedle. Čo sa deje? Prebehlo mu mysľou. Vzápätí dostal odpoveď. Pred ním stála akási postava zahalená v tmavom plášti.
"Oromis" oslovil ho hlboký ženský hlas.
"Kto si? Odkiaľ vieš moje meno?" vyplašene sa opýtal.
"Na tom nezáleží. Počúvaj ma. Nesmieš sa vrátiť domov, inak zomrieš."
"Ččo? Nechápem..."
"Chápať nemusíš, stačí ak ma poslúchneš. Pokračuj v ceste západným smerom."
Zjavenie zmizlo rovnako ako sa objavilo. Oromis bol na vážkach. Má poslúchnuť cudziu babizňu? Čo aj ho práve táto mátoha láka smrti do náruče?
Rozhodol sa neposlúchnuť. Nevydali sa ani domov, ani na západ, ale zamierili na sever k veľkej Kančej hore. Občas tým smerom chodil pásť kozy, keď už nebolo dosť trávy. Asi po dvoch tretinách cesty zosadol z koňa. Panovala už hlboká noc, občas bolo kdesi v diaľke počuť hlasy lesných zvierat. Ochladilo sa, zvieratá i mladík mali smäd a obrovský hlad. Podarilo sa im nájsť aspoň lesný potôčik.
A čo teraz? Pýtal sa Oromis sám seba a nadával si, aký bol hlúpy a nešiel rovno domov. Bál sa dravých zvierat a tajomných bytostí, ktoré obývali okolité lesy.
Rozhodol sa, vráti sa najkratšou cestou domov. Fafner zaiste pochopí, že sa chcel naposledy rozlúčiť s Ruelom a Serena...Tá bude pľuhavá ako vždy a donúti ho to sto ráz oľutovať. Určite bude musieť zbierať slimáky a mandolínky. Neznášal slizké veci a ona to dobre vedela. Radšej by od rána do večera kydal hnoj. Túto cenu bol ochotný zaplatiť, koniec koncov, nemal už na výber. Skutok sa stal.
Vymotať sa z lesa mu trvalo dlhšie než cesta tam. Takmer bol presvedčený, že sa stratil. Keď sa mu podarilo dostať na známu cestu, vládu nad svetom pozvoľna po noci preberal deň. Únava, hlad, strach. To všetko ho poháňalo domov. Nevedel sa dočkať teplého Malininho mlieka a svojej komory na útulnej farme.
Nebol ani pol hodiny jazdy od farmy, keď si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Opar všade navôkol, ktorý pokladal za hmlu príliš smrdel spáleninou. Popohnal unavené zviera do slabín, Hafík i Ruel mleli z posledného.
Tá čudná mátoha ho veru skutočne varovala pred istou smrťou. Útulnú farmu i susedov v noci prepadla banda zlodejských orkov. Dnes sa nebude konať žiadne zhromažďovanie stád. Fafner s Oromisom nepôjdu na veľkú aukciu predávať zvieratá. Serena už nepotrebuje nové šaty. Všetci sú mŕtvi. Oromisovi zostali len dvaja najvernejší priatelia. Nešťastne si oddýchol v ruinách farmy, pozbieral, čo bolo jedlé a vydal sa na západ.
ImirisDnes mal za úlohu pripraviť zvieratá na zajtrajší trh. Raz ročne sa v meste konala veľká aukcia. Kačky, husy, svine, jalovice, kone, somáre, byvoly i celkom drobné vtáčiky si tu človek mohol kúpiť živé, porazené i naporcované. Vraj sa tam dali kúpiť aj otroci, hoci to bolo zakázané. Všetko záležalo len na tom, ako hlboko mal do mešca. Oromis nešťastne česal Ruela. Nebol najmladší, ale ani najstarší. Serena si chcela kúpiť nové šaty a Fafner jej nevedel povedať nie. Odkiaľsi musela vedieť, ako ho má Oromis rád a preto ho mali predať, spolu s Malininým teliatkom a tuctom oviec. Hádam tisíci ráz prešiel s hrebeňom po jeho hrive a spomínal na všetko, čo spolu zažili. Už sa spolu ani raz neprebehneme po poliach na Grúňom. Už nikdy nebudeme špehovať Anču z ovocnej farmy za kopcom ako sa kúpe. Už nikdy nebude cítiť vietor vo vlasoch a ten neuveriteľný pocit slobody.
Hoci, mohol by. Posledný krát. Dlho nerozmýšľal, jeho ruky a nohy konali samé od seba. Ani sa nenazdal a hnedák bol osedlaný s Oromisom v sedle a mierili smerom na Grúň. Slnko zapadalo za ich chrbtom. Hafík upaľoval za nimi v snahe predbehnúť Ruela. Na krajinu padala noc.
Kôň sa znenazdajky vzopäl na zadné. Oromis sa len s vypätím síl udržal v sedle. Čo sa deje? Prebehlo mu mysľou. Vzápätí dostal odpoveď. Pred ním stála akási postava zahalená v tmavom plášti.
"Oromis" oslovil ho hlboký ženský hlas.
"Kto si? Odkiaľ vieš moje meno?" vyplašene sa opýtal.
"Na tom nezáleží. Počúvaj ma. Nesmieš sa vrátiť domov, inak zomrieš."
"Ččo? Nechápem..."
"Chápať nemusíš, stačí ak ma poslúchneš. Pokračuj v ceste západným smerom."
Zjavenie zmizlo rovnako ako sa objavilo. Oromis bol na vážkach. Má poslúchnuť cudziu babizňu? Čo aj ho práve táto mátoha láka smrti do náruče?
Rozhodol sa neposlúchnuť. Nevydali sa ani domov, ani na západ, ale zamierili na sever k veľkej Kančej hore. Občas tým smerom chodil pásť kozy, keď už nebolo dosť trávy. Asi po dvoch tretinách cesty zosadol z koňa. Panovala už hlboká noc, občas bolo kdesi v diaľke počuť hlasy lesných zvierat. Ochladilo sa, zvieratá i mladík mali smäd a obrovský hlad. Podarilo sa im nájsť aspoň lesný potôčik.
A čo teraz? Pýtal sa Oromis sám seba a nadával si, aký bol hlúpy a nešiel rovno domov. Bál sa dravých zvierat a tajomných bytostí, ktoré obývali okolité lesy.
Rozhodol sa, vráti sa najkratšou cestou domov. Fafner zaiste pochopí, že sa chcel naposledy rozlúčiť s Ruelom a Serena...Tá bude pľuhavá ako vždy a donúti ho to sto ráz oľutovať. Určite bude musieť zbierať slimáky a mandolínky. Neznášal slizké veci a ona to dobre vedela. Radšej by od rána do večera kydal hnoj. Túto cenu bol ochotný zaplatiť, koniec koncov, nemal už na výber. Skutok sa stal.
Vymotať sa z lesa mu trvalo dlhšie než cesta tam. Takmer bol presvedčený, že sa stratil. Keď sa mu podarilo dostať na známu cestu, vládu nad svetom pozvoľna po noci preberal deň. Únava, hlad, strach. To všetko ho poháňalo domov. Nevedel sa dočkať teplého Malininho mlieka a svojej komory na útulnej farme.
Nebol ani pol hodiny jazdy od farmy, keď si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Opar všade navôkol, ktorý pokladal za hmlu príliš smrdel spáleninou. Popohnal unavené zviera do slabín, Hafík i Ruel mleli z posledného.
Tá čudná mátoha ho veru skutočne varovala pred istou smrťou. Útulnú farmu i susedov v noci prepadla banda zlodejských orkov. Dnes sa nebude konať žiadne zhromažďovanie stád. Fafner s Oromisom nepôjdu na veľkú aukciu predávať zvieratá. Serena už nepotrebuje nové šaty. Všetci sú mŕtvi. Oromisovi zostali len dvaja najvernejší priatelia. Nešťastne si oddýchol v ruinách farmy, pozbieral, čo bolo jedlé a vydal sa na západ.