DeletedUser421
Guest
V jednom krásnom malebnom mestečku na okraji útesu kde sa stretávalo slnko s mesiacom a ľudia verili, že láska a šťastie vždy zvíťazí žil jeden mladý elf Bubko. Bol veľmi statočný ale aj tvrdohlavý. Bubko bol presvedčený, že musí odísť do sveta, aby preskúmal aj iné mestá a kraje ako bolo jeho mestečko na okraji útesu. Jedného ráno vstal nabalil si do batôžteka päť lekvárových buchiet vzal džbán vody a vybral sa z mesta von. Všetci jeho kamaráti ho presviedčali, aby neopúšťal mesto sám, že svet je veľmi nebezpečný a samému sa mu pôjde svetom ťažko. Jeden kamarát menom Buble mu dokonca navrhol, že pôjde s ním. Poznali sa už od kedy spolu chodili do elfovských jasiel a učili sa spoločne počítať a čítať. Boli tí najlepší kamaráti už od útleho detstva. Bubko teda súhlasil, že Buble môže isť s ním. Buble si zbalil pár veci a spoločne sa vybrali na cestu do ďalekého sveta. To však nevedeli aké nástrahy ich budú čakať cestou. Hneď ako vyšli z mesta stretli čarodeja, ktorý im ponúkol pomoc pri putovaní svetom. Chcel za to len „malú“ platbu a to prísľub, že cestou naspäť mu musia nechať to najcennejšie čo si z cesty donesú. Bubko s Bublom veľmi dlho rozmýšľali či majú na dohodu s čarodejom pristúpi no báli sa čo ich ešte čaká na ceste svetom a tak sa nakoniec s čarodejom dohodli. Mysleli si, že nenájdu nič natoľko dôležité a cenné, že by sa toho nevedeli vzdať. A tak spolu s taškou plnou darov od čarodeja pokračovali v ceste ďalej. Po chvíli zastali, aby sa osviežili vodou a zjedli pár buchát, ktoré si niesli v batohoch so sebou. Začalo sa stmievať. Našli malú ale útulnú jaskyňu, ktorá im dala útočisko pred chladom a zvieratami, ktoré by ich mohli napadnúť. Keď sa úplne zotmelo založili si v jaskyni oheň, aby im nebola zima a vtedy zbadali, že v stene jaskyne sa niečo trbliece. Bubko ani Buble nikdy nič podobné nevideli boli to kamene modré obloha akú kedy videli. Bubkovi a Bublemu sa podarilo tie krásne kamene zo steny vybrať nebolo ich veľa no ani jeden z nich netušil akú obrovskú hodnotu tie kamene majú. Boli to zafíry. Ráno hneď ako vyšlo slnko pobrali sa cestou ďalej. Na ceste stretli dve dievčatá. Tieto mladé ženy sedeli na skale na slnku a boli veľmi smädné. Bubko a Buble neváhali ani sekundu a dali mladým ženám napiť. Hneď ako sa osviežili sa im predstavili. Jedna sa volala Gabriela a druhá bola Božena. Boli v skutku nádherné a to ešte Bubko s Bublem nevedeli, že to nie sú obyčajné mladé dievčatá boli to víly, ktoré sa zatúlali von z lesa a slnko ich tak pálilo, že sa nedokázali vrátiť späť domov. Bubko a Buble vzali Gabrielu a Boženku do lesa a tam až zistili aké sú čarovné. Rozhodli sa, že s krásnymi vílami strávia pár dní a nebudú pokračovať ďalej v ceste. Čas s okúzľujúcimi vílami im tak rýchlo utekal. Bubko a Buble sa do Gabriely a Boženy zaľúbili natoľko, že nedokázali bez nádherných víl odísť a tak im navrhli, aby pokračovali v ceste s nimi. Gabriela a Božena tiež mladých súcich elfov ľúbili a tak súhlasili. Jedinou podmienkou bolo, že musia o zvolenie požiadať ich otca, ktorý bol mocným strážcom všetkých lesov a hôr. Gabriela a Božena varovali Bubka a Bubleho, že ich otec je veľmi hrdý na svoje postavenie a preto určite neprijme obyčajné dary. Bubko a Buble ukázali krásnym vílam tašku plnú nádherných zafírov v nádeji, že to je presne to čo ich otec bude požadovať za dostatočne cenné dary. No víly vysvetlili mladým elfom, že ich otec ma na kraji každého lesa v okolí aspoň tri jaskyne plné rôznych drahých kameňov. Bubko a Buble sa cítili bezmocný. V tom Bubka napadlo, že ešte stále majú taštičku, ktorú dostali od mocného čarodeja, ktorého stretli hneď za hranicami ich mestečka. V taštičke boli rôzne flaštičky s nápismi ako „Večná sláva“, „Nekonečné bohatstvo“, „Múdrosť“ ale aj tie čo mali slúžiť prírode ako napríklad „Dostatok vlahy“, „Ochrana pred záplavami“, „Ochrana pred bleskom“ či „Prosperita pre zeleň“. Ako náhle Bubko zbadal flaštičky, ktoré mali slúžiť a pomáhať prírode hneď vedel, že presne tie budú dostatočným darom na obmäkčenie prísneho strážcu lesov a hôr. Boženu a Gabrielu milovali nadovšetko a preto museli byť pri schôdzke z ich otcom úspešný. Božena a Gabriela dohodli junákom s otcom schôdzku o polnoci na vrchole najbližšej hory, kde sa mesačné lúče priam dotýkali každého jedného stromu a skaly. Bubko a Buble nechceli nič riskovať a preto už ako sa stmievalo vyšli na horu a čakali, kým sa objaví mocný strážca. Zrazu s oblohy vyšlo žiarivé svetlo a na zem zostúpil mocný strážca lesov a hôr. Jeho moc a nadradenosť bola až viditeľná. Bubko a Buble pred neho predstúpili a s veľkou úctou a pokorou pred ním pokľakli až na zem. S hlavou sklopenou ho pozdravili a čakali či ich príjme a vypočuje. Strážca ich pozdravil a oboch ich oslovil menom. Zdelil im, že ich sleduje už od prvého kroku, ktorý vykročili do sveta a videl aj to ako veľmi obetavo zachránili jeho dcéry. Rozhodol sa preto, že im dá šancu, aby mu povedali čo majú na srdci lebo vedel, že sú čestný a majú dobré úmysly. Bubko a Buble preto vyrozprávali strážcovi ako veľmi milujú jeho dcéry a preto by boli veľmi radi ak by jeho dcéry mohli s nimi odísť do ich malebného mestečka. Sľúbili, že pokiaľ im dcéry dá za ženy budú ich milovať strážiť po zvyšok života a jemu vybudujú sochu uprostred mesta ako vďaku za jeho veľkorysosť. Bubko vytiahol s taštičky od čarodeja elixíry, ktoré majú slúžiť prírode a s pokorou ich odovzdal strážcovi ako dar od oboch elfov. Keď strážca uvidel aký veľkorysí dar mu chcú odvážny junáci darovať obmäkčilo to jeho prísny prístup k nim. Strážca povedal, že za nich dcéry vydá, lebo sú čestný a vedia čo je v živote dôležité. Žiadne bohatstvo sa nevyrovná úcte k prírode. Na druhý deň ráno už Bubka a Bubleho čakali napriahnuté štyri kone, ktoré ťahali koč dve truhlice plné drahých kameňov z jaskýň strážcu. Bubko a Buble so svojimi krásnymi nevestami sadli do koča a smerovali k svojmu mestu. Ako sa blížili k okraju mesta Bubka napadlo, že ich tam bude čakať čarodej, ktorý im dal taštičku s elixírmi. Začal sa obávať, že zistí, že najdrahšie im nie sú tie drahokamy a drahé kamene, ktoré vezú v truhliciach ale práve nádherné víly, ktoré sedia vedľa nich a budú ich ženami. Preto prikázal, aby kone na chvíľu zastali. Buble ani nádherné ženy čo ich sprevádzali nechápali prečo. Bubko vyšiel z koča a začal sa prechádzať. V duchu sa sám seba pýtal ako prekabátiť čarodeja, aby nechcel od nich víly ale drahé kamene. Pozrel sa na víly a povedal im, aby si prezliekli nádherné róby, ktoré mali na sebe za staršie šatstvo, cez hlavy si dali šatky, ktoré im budú zakrývať tvár a išli popri koči po vlastných až kým neprejdú cez hranice mestečka popri tom čarodejovi. Božena a Gabriela tak urobili. Keď boli blízko hraníc kone zastali a pri koči sa objavil čarodej. Bubko a Buble vystúpili, aby s ním prehovorili. Bubko pozdravil čarodeja a poďakoval za jeho dary, ktoré im priniesli šťastie. Chcel mu ostatné flaštičky vrátiť no čarodej povedal, že taká dohoda nebola. Dohoda znela, že mu za to dajú to najcennejšie čo si z ciest vezú domov. Čarodej vyzval Bubka, aby mu povedal čo vezie v koči. Bubko tak urobil a ukázal mu malú truhličku plnú tých najkrajších drahokamov a kryštálov aké kedy čarodej videl a povedal mu, že to zaobstarali po cestách pre neho. Čarodej bol uchvátený no nedalo mu to, že pri koči išli dve ženy. „Bubko čo sú to za ženy, čo s vami cestujú“ opýtal sa nástojčivo čarodej. „To sú dve otrokyne, ktoré sme si cestou kúpili od pocestného predajcu za dvesto mincí. Obchodníkovi boli na príťaž a my sme si povedali, že po príchode domov sa nám zídu“ objasnil Bubko čarodejníkovi. „Dobre teda vidím, že na cestách ste si viedli dobre a moje dary ste si dostatočne vážili. Prímam truhlicu ako plácu za moje dary“ povedal im čarodej. Bubko teda pozrie na čarodeja a ešte raz sa ho spýta „Náš dlh je teda splatený?“. Čarodej prikývne a medli si ruky ako dobre obišiel pri obchode s dvoma elfmi. Hneď ako Bubko a Buble prešli hranicami malebného mestečka zavolali svoje nastavajúce k nim do koča a čarodej už nemohol spraviť nič. Bubko a Buble ho dobehli, pretože čarodej videl len cennosť kameňov. Prehliadol aké veľké bohatstvo mali v sebe veľmi mocné dcéry strážcu lesov a hôr. Bubka a Bubleho so svojimi nevestami vítalo celé mesto. Obaja junáci mali svadbu o pár dní. Bola veľkolepá a radovalo sa z nej celé mestečko. Mladý elfovia splnili svoj sľub a v strede mesta vybudovali sochu podobizne strážcu hôr a lesov, ktorú odhalili práve o polnoci v deň svadby. Nebo sa znova otvorilo a na zem vystúpil strážca „Som ohromený zaťovia moji ako ste sa popasovali s čarodejom už veľmi dlho si brúsi zuby na bohatstvo prírody a moc ktorú majú moje dcéry. Ste čestný elfovia a splnili ste sľub čo ste dali. Socha, ktorú ste postavili je honosná a nádherná. Za to, že aj napriek bohatstvu ste sa nezmenili a vážite si prírodu vám darujem svadobný dar. Na kraji mesta zhromaždím stáda zvierat. Pokiaľ budú moje dcéry šťastné a zvieratá v stádach spokojné vaše mesto bude prosperovať a vám obyvatelia už nikdy nebude nič chýbať.“ Bubko a Buble pokľakli pred strážcu sklopili zrak a povedali „Slovami sa nedá vyjadriť, aký vďačný vám budeme už navždy za vaše dary. Sľubujeme, že o vaše dcéry a aj zvieratá ktoré ste nám dali do daru sa budeme starať.“ Strážca sa pozdravil objal svoje dve dcéry a odišiel. Svadba pokračovala ešte tri dni a dve noci. Po tej veľkej veselici sa ráno zobudili a na kraji mesta našli veľké stáda zvierat, ktoré ich vítali. Bubko a Buble boli šťastný mali nádherné ženy, ktoré nadovšetko milovali a vedeli, že ich mesto už nikdy nebude trpieť hladom a chudobou. Nie preto, že mali drahokamy a drahé kamene ale preto, že na okraji mesta mi zvieratá, ktoré im dajú všetko dostatok. Strážca lesov a hôr na nich dával pozor ešte dlhé roky a všetci štyria aj s obyvateľmi mestečka žili šťastne a spokojne. A čo sa stalo z čarodejom, ktorý si myslel ako dobre vyobchodoval drahokami? Ten je teraz chudobný. Všetko premárnil a ostali mu len oči pre plač.