• Vážení návštevníci fóra,

    aby ste sa mohli aktívne zapájať do diskusií alebo vytvárať vlastné témy a príspevky, potrebuje účet v hre a ZAREGISTROVAŤ SA TU!

volskeoko

DeletedUser685

Guest
Nevidím nič, len púšť.
Bohapustú planinu ľadu a nekonečnú bielu púšť, kde večne vládne chlad, ktorý preniká do špiku kostí. Kto tu nebol a na vlasté oči nevidel, neuverí, že by v týchto podmienkach bol život. Vietor, bičujúci mohutné ľadové štíty hôr, už veky formuje mohutné skaly podľa svojej vôle. Jestvuje však mýtus či povera, že tu, v tejto bohomzabudnutej pustatine, vzišiel život. Ťažko je tomu uveriť, ale keď by ste sa lepšie prizreli zbadali by ste mohutné kostry pradávnych chrámov zaviatych prachom snehu, ako trčia zo zeme. Ako dolámané rebrá trčia dlhé stĺporadia chrámov, príliš veľkých na to, aby poňali smiešnu hŕstku ľudského zástupu. Nie. Tieto chrámy nestavali ruky ľudské, ba ani jemná elfská práca nezanechala podpis na týchto nahrubo otesaných balvanoch. Trpaslíci kutajú hlboko pod horami a ich kamenárska práca málokedy vyjde na povrch Zeme. Toto bola práca rúk nadľudksých rozmerov a rasy staršej ako život v Arendylle. Tu prebývali obri. Teda aspoň kedysi. Niekedy početný národ, ktorý - ako si stareny v Arendylle povrávajú, v rukách hnietil zamrznutú zem a svojim teplým dychom vdýchol život prvým ľuďom, ktorí sa postupne rozpŕchli po celej Zemi. Obri tak zostávali sami a vyčerpaní od únavy nevládali sa pohnúť z miesta, na ktoré si tak zvykli až sa im stalo osudným. Tak ostala už len hŕstka z pradávnej a majestátnej rasy, ktorá stavala chrámy väčšie ako ľudské katedrály a vdychovala život do prvých ľudských bytostí.
I stalo sa, že severské pustiny opustili poslední z obrov a niektorí z nich zavítali aj do Arendyllu. Bola to pre nich radosť sledovať ľudí a efov ako sa hmýria na Zemi a stavajú si mestečká ako malé mraveniská a postupne ich zveľaďujú a skrášľujú. Tieto malé bytosti, ktoré zimu poznali už len rozprávania starých báb, neverili vlastným očiam a zmyslom, keď na ich mestá začal sadať biely prášok. Prieskumníci nosili správy, že v okolí mesta sa nachádzajú obrovské stopy v akomsi čudesnom, studenom bielom prachu, ktorý sa na rukách roztápa. To bola prvá zima, ktorú zažili obyvatelia Arendyllu. Málo kto však tušil, že súvisela s príchodom obrovských a priateľských bytostí. Do každého mesta takto zavítali traja ľadoví obri ponúkajúc pomoc. Výmenou za zásoby, suroviny či vzácne runy učili ľudí a elfov prastarému umeniu obrov a stavali im chrámy či okrasné budovy, ktoré v ich prítomnosti boli vždy pokryté snehom. Obyvatelia Arendyllu si pomaly na zimu aj zvykli a obrom sa na oplátku vrátila radosť zo života pri pohľade na svoje utešené stvorenstvo. Obri však vedeli, že zima, ktorú priniesli nepotrvá večne. Museli sa pobrať opäť na sever aby sa úplne neroztopili. Na pamiatku však v každom meste zanechali Zamrznutú svätyňu obrov. Každý si tak mohol pripomenúť a uctiť vzácnu návštevu z nevľúdnych severských pustatín a veriť, že keď sa rok s rokom stretne, opäť raz do Arendyllu zavítajú mierumilovní a huňatí veľkáči, ktorí vždy s radosťou pomôžu skrášliť vaše mesto.
 
Naposledy upravené moderátorom:
Hore