DeletedUser138
Guest
Bolo leto 1375 pred Elvenarom. Ortut Enarovho dvojzvratneho teplomera sa s lahkostou splhala ku tridsiatke v tieni a Ivan este stale makal na zahrade. Okopaval urodu. Kropaje potu mu stekali po cele a nelutostne slnko sposobilo, ze jeho majestatne cierne kadere celkom zrysaveli. Ach, ako nenavidel leto. To teplo, ta bezmocnost prameniaca zo skutocnosti ze pred slnkom sa na dvanastárovej zahrade nieje lahke ukryt. Keby pestoval aspon tienposkytujucu kukuricu. Ale nie... vsade same zemiaky a uhorky. Uz to dalej nemohol znasat.
Ako tak premyslal o svojej bezutesnej situacii, spomenul si, ako mu v detstve stara mama Vergiliána rozpravala ze kazdy rok v zime, presne stvrteho Pivovara (co po nasom pripada na stvrty januar) sa na Nelutostnej Hore objavuje kuzelny snehovy diviak ako velkolepy vrchol zimneho obdobia. Kto ho vraj v ten den dolapi, diviak mu splni tri zelania. Akekolvek!
Ivana hriala pri srdci myslienka, ze by uz nikdy nemusel pracovat v zahrade. Nebol to dedinsky typ a hlavne miloval zimu, lebo cez zimu v zahrade nic nerastie a nieje treba robit. Dni sa minali a Ivanove vlasy casom opat nadobudli povodnu farbu. Blizila sa zima. Ivan stale musel mysliet na to, ake by bolo uzasne keby sa uz nemusel potit v zahrade, keby to len bolo mozne. Vedel, ze je len jeden sposob ako si moze splnit svoj sen, musi to skusit. Stvrteho dolapi diviaka!
Den isiel za dnom a zvieratka v lese sa nenazdali; bol tu stvrty Pivovar. Ivan celu noc nespal. Premyslal, ako zrealizuje svoj velkolepy plan. S prvymi rannymi zorami sa vydal na cestu k Nelutostnej Hore. Po asi hodine cesty zacal stretat psie zaprahy oznacene pismenami NH na vodiacom psovi. Bol to jasny znak, ze je blizko. Vdaka ochotnym pocestnym sa Ivan dozvedel presnu cestu, no ked povedal naco sa na horu chysta, ludia od neho bocili a odhovarali ho, aby to nerobil. "Ta bestia ta ustve! Ukrochka ta k smrti!!" naliehali dedincania... Ivanova tuzba po slobode vsak bola vacsia nez obavy.
Konecne bol tam - na vrchole Nelutostnej Hory. Pohlad ktory sa mu naskytol bol skutocne respektvzbudzujuci. "Kto si a naco si tu" opytal sa diviak. "Som tu, aby si mi splnil 3 zelania" odvetil nebojacne Ivan "Ako sa volas?" doplnil. "Roman" odpovedal diviak. "Ked chces, aby som ti splnil tri zelania, musis ma najskor dolapit a o to sa uz mnohi pokusali. Zivy odtialto nevyviaznes!" snazil sa diviak Ivana zastrasit.
"Ale aspon to skusim" Vykrikol Ivan a rozbehol sa v ustrety diviakovi Romanovi. Ten sa dal v nohy a ze bol skutocne rychly. Aky bol rychly, taky bol vsak tiez hlupy. Nedal prednost krystalovemu jednorozcovi a skoncil zakliesneny v krikoch. Ivan ho dobehol, pomocou starovekej hydrauliky vystrihol Romana z krovia a na krk mu uviazal vodzku.
"Dobre Ivan, priznavam... dostal si ma. Tak hovor, ake su tvoje tri zelania? Len prosim nevolaj lesnu policiu, som este v podmienke z minuleho roka!..." Ivan spustil "Odteraz nechcem citit teplo a spalujuce slnecne luce. Nech je vsade kam sa pohnem chlad, nech vsade kam sa pozriem svojim pohladom zavladne mraz a temnota zimy! V lete treba pracovat na zahrade a to ja uz nikdy nechcem! Navyse sa chcem premenit na obludny ladovy krystal a ludia ma uz nebudu volat inak, nez Kral Zimy (alebo Zimny Kral, to zalezi od regionu) Budem navstevovat krajiny a vsade kam pridem prinesiem zimu a lad! Ty, sa stanes mojou prvou dennou odmenou vsade kam pridem pre ludi, ktori sa nebudu snazit odolat mojej zimnej magii, ale budu spolupracovat!"
I stalo sa tak. Od tej doby Zimny Kral (priatelmi casto prezyvany tiez "Zimo" alebo "Ivo neblbni uz") cestuje po svete a vsade rozsieva tmu a chlad. Preco to robi? No zelal si to od carovneho diviaka tak uz nema na vyber. V sucastnosti navstivil aj nas svet. Je tu a ma hlad... teda... chlad... so svojou carovnou riekankou a ladovym dychom odzbrojuje kazdeho kto by mu chcel odporovat. Ale ved naco aj odporovat, ved predsa kazdy vie, ze viac sa oplati spolupracovat!
PS: Diviak Roman sa nakoniec nestal dennou odmenou v Zimneho chladulačnom tazeni. Zvieratka ktore su v podmienke za nedodrziavanie lesnej premavky nemozu posobit ako denna odmena.
Ako tak premyslal o svojej bezutesnej situacii, spomenul si, ako mu v detstve stara mama Vergiliána rozpravala ze kazdy rok v zime, presne stvrteho Pivovara (co po nasom pripada na stvrty januar) sa na Nelutostnej Hore objavuje kuzelny snehovy diviak ako velkolepy vrchol zimneho obdobia. Kto ho vraj v ten den dolapi, diviak mu splni tri zelania. Akekolvek!
Ivana hriala pri srdci myslienka, ze by uz nikdy nemusel pracovat v zahrade. Nebol to dedinsky typ a hlavne miloval zimu, lebo cez zimu v zahrade nic nerastie a nieje treba robit. Dni sa minali a Ivanove vlasy casom opat nadobudli povodnu farbu. Blizila sa zima. Ivan stale musel mysliet na to, ake by bolo uzasne keby sa uz nemusel potit v zahrade, keby to len bolo mozne. Vedel, ze je len jeden sposob ako si moze splnit svoj sen, musi to skusit. Stvrteho dolapi diviaka!
Den isiel za dnom a zvieratka v lese sa nenazdali; bol tu stvrty Pivovar. Ivan celu noc nespal. Premyslal, ako zrealizuje svoj velkolepy plan. S prvymi rannymi zorami sa vydal na cestu k Nelutostnej Hore. Po asi hodine cesty zacal stretat psie zaprahy oznacene pismenami NH na vodiacom psovi. Bol to jasny znak, ze je blizko. Vdaka ochotnym pocestnym sa Ivan dozvedel presnu cestu, no ked povedal naco sa na horu chysta, ludia od neho bocili a odhovarali ho, aby to nerobil. "Ta bestia ta ustve! Ukrochka ta k smrti!!" naliehali dedincania... Ivanova tuzba po slobode vsak bola vacsia nez obavy.
Konecne bol tam - na vrchole Nelutostnej Hory. Pohlad ktory sa mu naskytol bol skutocne respektvzbudzujuci. "Kto si a naco si tu" opytal sa diviak. "Som tu, aby si mi splnil 3 zelania" odvetil nebojacne Ivan "Ako sa volas?" doplnil. "Roman" odpovedal diviak. "Ked chces, aby som ti splnil tri zelania, musis ma najskor dolapit a o to sa uz mnohi pokusali. Zivy odtialto nevyviaznes!" snazil sa diviak Ivana zastrasit.
"Ale aspon to skusim" Vykrikol Ivan a rozbehol sa v ustrety diviakovi Romanovi. Ten sa dal v nohy a ze bol skutocne rychly. Aky bol rychly, taky bol vsak tiez hlupy. Nedal prednost krystalovemu jednorozcovi a skoncil zakliesneny v krikoch. Ivan ho dobehol, pomocou starovekej hydrauliky vystrihol Romana z krovia a na krk mu uviazal vodzku.
"Dobre Ivan, priznavam... dostal si ma. Tak hovor, ake su tvoje tri zelania? Len prosim nevolaj lesnu policiu, som este v podmienke z minuleho roka!..." Ivan spustil "Odteraz nechcem citit teplo a spalujuce slnecne luce. Nech je vsade kam sa pohnem chlad, nech vsade kam sa pozriem svojim pohladom zavladne mraz a temnota zimy! V lete treba pracovat na zahrade a to ja uz nikdy nechcem! Navyse sa chcem premenit na obludny ladovy krystal a ludia ma uz nebudu volat inak, nez Kral Zimy (alebo Zimny Kral, to zalezi od regionu) Budem navstevovat krajiny a vsade kam pridem prinesiem zimu a lad! Ty, sa stanes mojou prvou dennou odmenou vsade kam pridem pre ludi, ktori sa nebudu snazit odolat mojej zimnej magii, ale budu spolupracovat!"
I stalo sa tak. Od tej doby Zimny Kral (priatelmi casto prezyvany tiez "Zimo" alebo "Ivo neblbni uz") cestuje po svete a vsade rozsieva tmu a chlad. Preco to robi? No zelal si to od carovneho diviaka tak uz nema na vyber. V sucastnosti navstivil aj nas svet. Je tu a ma hlad... teda... chlad... so svojou carovnou riekankou a ladovym dychom odzbrojuje kazdeho kto by mu chcel odporovat. Ale ved naco aj odporovat, ved predsa kazdy vie, ze viac sa oplati spolupracovat!
PS: Diviak Roman sa nakoniec nestal dennou odmenou v Zimneho chladulačnom tazeni. Zvieratka ktore su v podmienke za nedodrziavanie lesnej premavky nemozu posobit ako denna odmena.