• Vážení návštevníci fóra,

    aby ste sa mohli aktívne zapájať do diskusií alebo vytvárať vlastné témy a príspevky, potrebuje účet v hre a ZAREGISTROVAŤ SA TU!

Senorita

DeletedUser226

Guest
V jeden deň ma vlákali do vášho mesta poklady, ktoré sú v ňom ukryté. Kráčam po dláždenej ceste, obklopený bohatstvom o akom sa mi ani nesnívalo. Z počiatku ma zaujali suroviny, ktorými vaša krajina disponuje. Časom ako v nej spoznávam každý strom, každé zákutie, každého dobrosrdečného a pracovitého človeka si túto krajinu zamilujem. Bolí ma, že som s ňou mal spočiatku zlé úmysly, aj keď som to chcel spraviť pre dobro môjho ľudu ako správny kráľ. Cítim sa ako zlodej, chcem to napraviť. Predsa mám moc, ktorá koluje v mojich žilách od dávnych dôb. Vyšlem na krajinu snehové vločky, ktoré dodávajú zimný, sviatočný nádych. Ľudia sa z tohto, pre nás bežného javu tešia. V živote som takúto radosť nevidel, ba len u detí. Zasnežené stromy svedčia o tom, že príroda má svoje čaro. Krajina vyzerá priam rozprávkovo. Pohltí ma pocit dať tým ľudom viac. Jazerá a rybníky pokryjem ľadom. V tomto okamihu som prezradený. Strelec z kuše na mňa mieri a kladie mi otázky: ,,Kto si. Prečo si nás prišiel navštíviť?" Takmer som prestal dýchať. Za ním sa objavili ďalší traja vojaci. Som postavený pred súd. Z tejto situácie niet úniku. Pravda musí vyjsť najavo. Ľudia z vašej krajiny sa nado mnou zľutovali a ponúkli mojej krajine suroviny, ktoré tak potrebuje. V srdci ma jemne pošteklilo a za vďaku celú vašu krajinu premením na prekrásnu zasneženú scenériu. Vaši ľudia pocítia, aké to je, keď mrázik štípe do líc. Naučil som sa, že každá živá bytosť by si mala pomáhať, tak ako si dodnes a až na veky vekov pomáhajú naše krajiny.

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
 
Hore