DeletedUser
Guest
Stalo sa to jednej mesačnej noci keď prišiel čas kedy raz v roku chodili elfovia do obrovskéh posvetného lesa zbierať zázračnú hojivú bylinu. Táto bylina rástla len vtúto jedinú noc a tak sa vybrali v skupinke po 3 členou hľadať túto rastlinku. Ja ako malý Elf som konečne dosiahol veku 77 rokou čo pre elfa je len začiatok dospievania šiel som zo svojimi staršímy priateľmi Morlorom a Nihal.
Po vstupe do lesa ma oblial studený pot jeho atmsféra vo mne vyvolávala úskosť a strach .
Mám rád stromi a prírodu ale v túto noc sa stromy javili ako démonické bytosti pripravené ma svojímy ostrími konármi roztrhať .
Nihal ma uistila že to len moja predstavivosť pracuje na plné otáčky . Po hodine chôdzi sme dorazili k studničke 7 modrích kameňov táto voda bola dôležitá pre úspech našej nočnej výpravy a tak sme si nabrali každý jednu fľašu tejto trblietvej červenej vody a pobrali sme sa smerom k skalným stenám ktoré boli o niekolko stoviemk metrov odnás . Kaď zrazu Morlor nás oboch zastavil a povedal nám nech sa prikrčíme a ostaneme ticho. A tak sme s Nihal poslúchli a zrazu pred namy sa na malej čistinke strhlo desive divadlo.
Objavil sa tam Dvojhlaví pes na chrbte mal červené plátove brnenie jeho oči žiarili modrim studeným svetlom a jeho obrovské zuby boli pokrité čerstvou krvou . Zmocnilo sa nas zdesenie ja som mal srdce až niekde v krku a moje nohy sa triasli strachom. Zrazu sa jeho hlavi zvrtli serom knám a vetril vo vzduchu pachy svojich budúcich obetí . Vtu chvílu sa rozbeh smerom knám ja som od zdeseia sa nedokázal ani pohnúť keď vtom vyskočila Nihál a namierila na Psa svoju palicu a zvolala starodávne kúzlo Rostynus Axalas Trei vtedy višlahla z jej čarovnej palice ohnivčervená žiara ktorá psa na mieste znehybnila a utekala k nemu zobrala svoju fľaśku z červenu vodou a poliala psa. Naraz sa cervená žiara obklopujúca psa rozplinula a jeho oči ktoré boli tak desivé sa zmenili na nádherne zelenú farbu pes sa posadil Nihal ho svojou rukou pohladila z desivého psa sa razom stalo mile prítulné štenietko.
To bola moc zázračnej vody povedali my obaja priatelia . Keď sme dorazili ku kameným stenám čakal nás ťažký výstup strmou stenou. Ale my Elfovia se šikovný a obratný tak nebl problém sa vyšplhať. Vpolke steny sa objavila úzka prasklina do ktorej sme vliezly bola tam tma že nebolo vidieť na krok .
morlor zobral svoju fľašku z červenou vodov polia ňou jednu stranu hrubého konára povedal zaklinadlo
flambus redus maximus a koniec konára razom zbĺkol jasnočervením ohňom a tak sme pomali prechadzali temnou jaskynou . Cesta nám trvala niekoľko minút až sme sa dostali na koniec jaskyne ktorá ústila do strateného údolia ktoré obkolesovali visoké skalnaté útesi. Uprostret toho údolia bo obrovský strom ktorí v mesačnom svite žiaril jasnou azurovo modrou žiarou . Niha a Morlor my povedali že teraz je na rade moja fľaša čarovnej vody. bol som prekvapený lebo som nevide ani desivé zviera a ani neblo treba svetlo bolo jasné mesačne svetlo ktore osvetlovalo cele údolie tak som sa opýtal naˇčo ho treba .
Usmiai sa obaja a hovoria my sme už starý a tak nemôžme íst do údolia môžu tam ísť len Elfovia ktorí dovŕšili 77 rok života . Zmalou dušičkou som sa opýtal čo je mojou úlohou . Odpovedali my že musím ísťktomu stromu a pod jeho korunou rastú tie vzácne byliny a mám zorat presne 7 bylin anio jednu viac ani o jednu menej . Tak som súhlasil veď neni to tak ďaleko a to je v phode zrazu sa ozvalo od Nihal jedno desivé ALE to som spzornel na ceste k stromu stretneš strážcov údolia sú to duchovia mŕtvich démonických čarodejníc a Močiarnich príšer preto sa musíš napiť červenej vody a ponahľat sa tam a naspeť lebo ochrana kuzla trvá len niekoľko minút. To som prehltol slinu elkosti vlašského orecha ledva som ju prežrel ale rzhodol som sa že sa na to dám veď keď se došli až se predsa to nevzdám . A tak som sa napil vastne smexol celu fľašku do seba Nihal zašeptala Firenixus Eleriana Prateoxa moje cele telo začalo žiariť červenou žiarou obaja namna zvolali bež richlo bež a tak som sa rozbehol úskym chodníkom k stromu asi po par metroch zo zeme vistúpil temný modrí démon z chrbta mu trčali modré krištále a jeho obrovské znetvorené telo sa načiaho pomne ale ja som nezastal a bežal som ako mi len nhy vládali . Keď sa ma ten démon dotkol červená žiara ktorá obklopovala moje telo ho zožehla a rozplinul sa v mesačnom svite . štastlivo som dobehol pod strom a nazbieral som 7 bilín boli nádherné fiaovej žiarivej farby vložil som ich do mojho vaku a bežal som čo my nohy stačil naspeť .
hned ako som ubehol spod koruny obrovského stromu sa na mna zbiesol tmavozelený blísajuci sa drak to už sm mal srdce niekde v gatiach ale nerestal som bežal som čo som vládal . žiara oklo mňa čo ma chránila sa pomali rozplívala. No nevzdával som sa bežal som čo som vládal keď zrazu už ochrané kúzlo zmizlo a ja som ucítil ostrú bolesť do chrbta sa zaborili ostré dračie pazúry povedal sm si je už somnou kniec . Ale začul som v dialke ako Nihal a Morlor zosielali protikliadby na draka a vokoli mňa šlahali modre červene zelene a žlté blesky boli to ničivé kúzla mjich priatelov tré zasohvali draka a ten po chvilke vzlietol odomňa a vrátil sa speť k obrovskému stromu. Nihal zakričala zjec jednu bylinu ríchlo a tak s vypetim psledných síl som zjedo jednu bilinu telo sa prehnala hrejivá lavína a bolesť razm ustúpila vsta som a beža som k svojim priateľom keď sme opeť zišli zo skalnej steny do lesa kde na nás čakal Nihalin noví priate psik menom Samanto ktorí bol preštastný keď nás zbadal. Na oblohe sme zbadali lietať žirivé vtáky fénixov . Morlor hvorí je na čase sa vrátiť domov boli sme už dos´t vyčerpaný a ta cesta domov by trvala ve´my dlho . Nihal navrhla prečo si to neskrátime vzala svoju palicu poliala ju zvišnou čarovnou vodou tri krat snov prutko švihla urobila pomiselný oválny tvar zašeptal zaklínadlo ale ja som bol tak unavený že som ani nepčul ako znelo a zrazu sa prednamy otvorila magická brána priateia ma vzali za ruky a spoločne s naśim psíkom sme vikročili do brány .
Viem že je pozde ale nechcel som to tu nechať prázdne
Po vstupe do lesa ma oblial studený pot jeho atmsféra vo mne vyvolávala úskosť a strach .
Mám rád stromi a prírodu ale v túto noc sa stromy javili ako démonické bytosti pripravené ma svojímy ostrími konármi roztrhať .
Nihal ma uistila že to len moja predstavivosť pracuje na plné otáčky . Po hodine chôdzi sme dorazili k studničke 7 modrích kameňov táto voda bola dôležitá pre úspech našej nočnej výpravy a tak sme si nabrali každý jednu fľašu tejto trblietvej červenej vody a pobrali sme sa smerom k skalným stenám ktoré boli o niekolko stoviemk metrov odnás . Kaď zrazu Morlor nás oboch zastavil a povedal nám nech sa prikrčíme a ostaneme ticho. A tak sme s Nihal poslúchli a zrazu pred namy sa na malej čistinke strhlo desive divadlo.
Objavil sa tam Dvojhlaví pes na chrbte mal červené plátove brnenie jeho oči žiarili modrim studeným svetlom a jeho obrovské zuby boli pokrité čerstvou krvou . Zmocnilo sa nas zdesenie ja som mal srdce až niekde v krku a moje nohy sa triasli strachom. Zrazu sa jeho hlavi zvrtli serom knám a vetril vo vzduchu pachy svojich budúcich obetí . Vtu chvílu sa rozbeh smerom knám ja som od zdeseia sa nedokázal ani pohnúť keď vtom vyskočila Nihál a namierila na Psa svoju palicu a zvolala starodávne kúzlo Rostynus Axalas Trei vtedy višlahla z jej čarovnej palice ohnivčervená žiara ktorá psa na mieste znehybnila a utekala k nemu zobrala svoju fľaśku z červenu vodou a poliala psa. Naraz sa cervená žiara obklopujúca psa rozplinula a jeho oči ktoré boli tak desivé sa zmenili na nádherne zelenú farbu pes sa posadil Nihal ho svojou rukou pohladila z desivého psa sa razom stalo mile prítulné štenietko.
To bola moc zázračnej vody povedali my obaja priatelia . Keď sme dorazili ku kameným stenám čakal nás ťažký výstup strmou stenou. Ale my Elfovia se šikovný a obratný tak nebl problém sa vyšplhať. Vpolke steny sa objavila úzka prasklina do ktorej sme vliezly bola tam tma že nebolo vidieť na krok .
morlor zobral svoju fľašku z červenou vodov polia ňou jednu stranu hrubého konára povedal zaklinadlo
flambus redus maximus a koniec konára razom zbĺkol jasnočervením ohňom a tak sme pomali prechadzali temnou jaskynou . Cesta nám trvala niekoľko minút až sme sa dostali na koniec jaskyne ktorá ústila do strateného údolia ktoré obkolesovali visoké skalnaté útesi. Uprostret toho údolia bo obrovský strom ktorí v mesačnom svite žiaril jasnou azurovo modrou žiarou . Niha a Morlor my povedali že teraz je na rade moja fľaša čarovnej vody. bol som prekvapený lebo som nevide ani desivé zviera a ani neblo treba svetlo bolo jasné mesačne svetlo ktore osvetlovalo cele údolie tak som sa opýtal naˇčo ho treba .
Usmiai sa obaja a hovoria my sme už starý a tak nemôžme íst do údolia môžu tam ísť len Elfovia ktorí dovŕšili 77 rok života . Zmalou dušičkou som sa opýtal čo je mojou úlohou . Odpovedali my že musím ísťktomu stromu a pod jeho korunou rastú tie vzácne byliny a mám zorat presne 7 bylin anio jednu viac ani o jednu menej . Tak som súhlasil veď neni to tak ďaleko a to je v phode zrazu sa ozvalo od Nihal jedno desivé ALE to som spzornel na ceste k stromu stretneš strážcov údolia sú to duchovia mŕtvich démonických čarodejníc a Močiarnich príšer preto sa musíš napiť červenej vody a ponahľat sa tam a naspeť lebo ochrana kuzla trvá len niekoľko minút. To som prehltol slinu elkosti vlašského orecha ledva som ju prežrel ale rzhodol som sa že sa na to dám veď keď se došli až se predsa to nevzdám . A tak som sa napil vastne smexol celu fľašku do seba Nihal zašeptala Firenixus Eleriana Prateoxa moje cele telo začalo žiariť červenou žiarou obaja namna zvolali bež richlo bež a tak som sa rozbehol úskym chodníkom k stromu asi po par metroch zo zeme vistúpil temný modrí démon z chrbta mu trčali modré krištále a jeho obrovské znetvorené telo sa načiaho pomne ale ja som nezastal a bežal som ako mi len nhy vládali . Keď sa ma ten démon dotkol červená žiara ktorá obklopovala moje telo ho zožehla a rozplinul sa v mesačnom svite . štastlivo som dobehol pod strom a nazbieral som 7 bilín boli nádherné fiaovej žiarivej farby vložil som ich do mojho vaku a bežal som čo my nohy stačil naspeť .
hned ako som ubehol spod koruny obrovského stromu sa na mna zbiesol tmavozelený blísajuci sa drak to už sm mal srdce niekde v gatiach ale nerestal som bežal som čo som vládal . žiara oklo mňa čo ma chránila sa pomali rozplívala. No nevzdával som sa bežal som čo som vládal keď zrazu už ochrané kúzlo zmizlo a ja som ucítil ostrú bolesť do chrbta sa zaborili ostré dračie pazúry povedal sm si je už somnou kniec . Ale začul som v dialke ako Nihal a Morlor zosielali protikliadby na draka a vokoli mňa šlahali modre červene zelene a žlté blesky boli to ničivé kúzla mjich priatelov tré zasohvali draka a ten po chvilke vzlietol odomňa a vrátil sa speť k obrovskému stromu. Nihal zakričala zjec jednu bylinu ríchlo a tak s vypetim psledných síl som zjedo jednu bilinu telo sa prehnala hrejivá lavína a bolesť razm ustúpila vsta som a beža som k svojim priateľom keď sme opeť zišli zo skalnej steny do lesa kde na nás čakal Nihalin noví priate psik menom Samanto ktorí bol preštastný keď nás zbadal. Na oblohe sme zbadali lietať žirivé vtáky fénixov . Morlor hvorí je na čase sa vrátiť domov boli sme už dos´t vyčerpaný a ta cesta domov by trvala ve´my dlho . Nihal navrhla prečo si to neskrátime vzala svoju palicu poliala ju zvišnou čarovnou vodou tri krat snov prutko švihla urobila pomiselný oválny tvar zašeptal zaklínadlo ale ja som bol tak unavený že som ani nepčul ako znelo a zrazu sa prednamy otvorila magická brána priateia ma vzali za ruky a spoločne s naśim psíkom sme vikročili do brány .
Viem že je pozde ale nechcel som to tu nechať prázdne