Marcus86
Ukecaný paladin
Nie je tomu tak dávno, čo do mesta pricestoval tulák Jožo. Áno, Jožo, a nie hocijaký. Ťahajúc za sebou niekoľko párov oviec a kôz sa mi predstavil, že je vraj odborník na hospodárstvo. Známy chovateľ zvierat. Známy?! Nikdy som o ňom široko-ďaleko ani nepočul, ale veď prečo nie? Takáto posila sa v meste plnom manufaktúr vždy zíde. I krásnu a útulnú farmu odo mňa dostal, nech sa mu u nás v meste páči. O chove zvierat som už dávnejšie uvažoval a keď príležitosť prišla sama až k mojim dverám... Nech sa páči. Ráčte vstúpiť. Takto sa tulák Jožo stal právoplatným obyvateľom, akého tu ešte nebolo. Veru tak, takého tu ešte ani nebude. Posúďte sami.
O niekoľko dní neskôr, len čo stavitelia dokončili posledné úpravy útulnej farmy a poodnášali odtiaľ svoje pokročilé nástroje, poslal som profesora z akadémie po chovateľa Joža, nech mu zverím svoje stáda. Nebolo ich veľa. Iba niekoľko desiatok oviec, kozí a byvolov, ktoré som výhodne nakúpil predvčerom na skvelej aukcii, tá sa konala v neďalekom susednom meste. Orkovia ich poslušne priviedli až na skaly na okraji mesta. Tam za lesom, veď viete. Bolo tam toľko kôz, že ich môžeme spokojne premenovať na Kozie skaly. A byvoly? Heh. Tie mi zrovna zdevastovali úrodné polia. Nádhera. "Takto to nemôže byť! O zvieratá sa musí niekto postarať." Zvolal som. "Ešte chvíľu a zničia mi celé mesto." Len čo som to dopovedal, vrátil sa profesor s tým, že chovateľa nikde niet. "Čo sa stalo?" Pýtam sa a dostávam odpoveď, že chovateľ Jožo sa s profesorom nechcel ani rozprávať a radšej si sedel v hojdacej sieti na farme, ktorú som mu zveril. Prišlo mi to zvláštne a preto som sa ho rozhodol ísť navštíviť osobne. Po krátkej návšteve farmy Jožo hneď prisľúbil, že zoberie stáda na pastviny a o všetko sa postará. No dobre, veď vie čo má robiť. Pobral som sa teda ďalej. Na druhý deň mi strážnik, paladin Robustan oznámil, že ovce a kozy sú ešte stále na pastvinách a nik sa o ne doposiaľ nepostaral. Trochu ma to nahnevalo. Ale iba trochu... Trošičku... Poslal som preto strážnika, aby v mojom mene prikázal chovateľovi, nech ich ide zahnať do košiara. A povie mu, že ho neskôr pôjdem osobne skontrolovať.
Neskoro popoludní som sa šiel pozrieť na pastviny - že ako sa darí nášmu odbornému chovateľovi, keď tu cestou stretám pár byvolov, ktoré sa rozhodli preskúmať Zlatú priepasť. Úžasný to nápad. Rovno si píšem mínus dva byvoly. Čo už. Ponáhľam sa teda na farmu a čo nevidím. "Hej Jožo", skríkol som. Jožo, ignorant, ako vždy nesklamal. Neodpovedal a robí si ďalej čo chce, samozrejme dohliadať na dobytok je v jeho prípade vec neznáma. Stalo sa, čo sa malo stať, byvoly sa mu rozutekali po horských pastvinách a kozy objavili neďaleký vinohrad, ak to čo po ňom zostalo ešte môžeme vôbec vinohradom nazvať. Aaach, hrôza opísať. Našťastie pred chvíľou dorazila nová posila mágov. Kto by to veru povedal, že desať percentné posilnenie produkcie mágov na päť dní mi bude na nezaplatenie. Hneď som ich do jedného poveril úlohou pozaháňať všetky stáda naspäť do košiara. Elixíry nech si mágovia varia potom, teraz treba pracovať. Žiadne flákanie v mojom meste nestrpím. Aby ich nebolo málo posielam za nimi tiež osvietených ľahkoodencov. Veď čo by len krásavci robili v kasárňach, keď je vonku tak nádherne? Ehm, prší, ochladilo sa, zima ako na Sibíri, zamračené. No - páni osvietení uvidíme, či sa pri vás vyjasní. Trochu som sa uškrnul a bez zľutovania im ukázal smer. Aby sa nenudili, na zahnanie stáda dostali pätnásť minút. Riešiť Joža teraz nemám náladu a prílišné rozrušenie mi nerobí dobre.
Medzitým si teda idem vychutnať pri jarnej kvetinovej klietke svoj kofeínový nápoj spolu s potulným kupcom Ferom. Dobrý to chlapík, i remeslu sa rozumie. Nie ako flákač Jožo. Ten ešte len uvidí, čo ho čaká. Toto sa robí? Stáda nechať bez dozoru? Pôjde k trpaslíkom do dolu ťažiť žulu, nech si chlapec trochu užije poriadnej roboty. Aby mu nebolo málo, ako bonus dostane kydať hnoj z novej kuracej čistinky, či kuracej paseky? Jednoducho Chicken Glade. Ach, znovu som sa rozčúlil, takto si môj nápoj nevychutnám. Sadáme preto s Ferom k jarnej kvetinovej klietke pod krídla Mother Dragon. To by nám veru chýbalo, aby sme tu zmokli. Ešte dobre, že lávový kódex je iba kúsok od nás a v tomto počasí nás bude príjemne zohrievať.
Ako tak čakáme na mágov a "osvietených" pokým pozaháňajú stáda, spýtam sa Fera. "Počuj, a ty by si sa nevedel postarať o farmu, zopár kôz, oviec a byvolov?" Remeselník Fero sa na mňa zamyslene pozerá a hovorí. "To by som sa vedel. Prečo sa pýtaš?" ... Takto teda ignorant Jožo skončil pri žule v trpasličej bani a remeselník Fero bol povýšený na hlavného správcu farmy a všetkých stád po všetky časy.
Po niekoľkých týždňoch, kráčajúc po pastvinách okolo mesta, vychutnávajúc si krásu prírody, stretám nového chovateľa Fera a pýtam sa ho: "Pasieš, Ferko, pasieš?" "Pasiem..." Ďalej to už poznáte.
O niekoľko dní neskôr, len čo stavitelia dokončili posledné úpravy útulnej farmy a poodnášali odtiaľ svoje pokročilé nástroje, poslal som profesora z akadémie po chovateľa Joža, nech mu zverím svoje stáda. Nebolo ich veľa. Iba niekoľko desiatok oviec, kozí a byvolov, ktoré som výhodne nakúpil predvčerom na skvelej aukcii, tá sa konala v neďalekom susednom meste. Orkovia ich poslušne priviedli až na skaly na okraji mesta. Tam za lesom, veď viete. Bolo tam toľko kôz, že ich môžeme spokojne premenovať na Kozie skaly. A byvoly? Heh. Tie mi zrovna zdevastovali úrodné polia. Nádhera. "Takto to nemôže byť! O zvieratá sa musí niekto postarať." Zvolal som. "Ešte chvíľu a zničia mi celé mesto." Len čo som to dopovedal, vrátil sa profesor s tým, že chovateľa nikde niet. "Čo sa stalo?" Pýtam sa a dostávam odpoveď, že chovateľ Jožo sa s profesorom nechcel ani rozprávať a radšej si sedel v hojdacej sieti na farme, ktorú som mu zveril. Prišlo mi to zvláštne a preto som sa ho rozhodol ísť navštíviť osobne. Po krátkej návšteve farmy Jožo hneď prisľúbil, že zoberie stáda na pastviny a o všetko sa postará. No dobre, veď vie čo má robiť. Pobral som sa teda ďalej. Na druhý deň mi strážnik, paladin Robustan oznámil, že ovce a kozy sú ešte stále na pastvinách a nik sa o ne doposiaľ nepostaral. Trochu ma to nahnevalo. Ale iba trochu... Trošičku... Poslal som preto strážnika, aby v mojom mene prikázal chovateľovi, nech ich ide zahnať do košiara. A povie mu, že ho neskôr pôjdem osobne skontrolovať.
Neskoro popoludní som sa šiel pozrieť na pastviny - že ako sa darí nášmu odbornému chovateľovi, keď tu cestou stretám pár byvolov, ktoré sa rozhodli preskúmať Zlatú priepasť. Úžasný to nápad. Rovno si píšem mínus dva byvoly. Čo už. Ponáhľam sa teda na farmu a čo nevidím. "Hej Jožo", skríkol som. Jožo, ignorant, ako vždy nesklamal. Neodpovedal a robí si ďalej čo chce, samozrejme dohliadať na dobytok je v jeho prípade vec neznáma. Stalo sa, čo sa malo stať, byvoly sa mu rozutekali po horských pastvinách a kozy objavili neďaleký vinohrad, ak to čo po ňom zostalo ešte môžeme vôbec vinohradom nazvať. Aaach, hrôza opísať. Našťastie pred chvíľou dorazila nová posila mágov. Kto by to veru povedal, že desať percentné posilnenie produkcie mágov na päť dní mi bude na nezaplatenie. Hneď som ich do jedného poveril úlohou pozaháňať všetky stáda naspäť do košiara. Elixíry nech si mágovia varia potom, teraz treba pracovať. Žiadne flákanie v mojom meste nestrpím. Aby ich nebolo málo posielam za nimi tiež osvietených ľahkoodencov. Veď čo by len krásavci robili v kasárňach, keď je vonku tak nádherne? Ehm, prší, ochladilo sa, zima ako na Sibíri, zamračené. No - páni osvietení uvidíme, či sa pri vás vyjasní. Trochu som sa uškrnul a bez zľutovania im ukázal smer. Aby sa nenudili, na zahnanie stáda dostali pätnásť minút. Riešiť Joža teraz nemám náladu a prílišné rozrušenie mi nerobí dobre.
Medzitým si teda idem vychutnať pri jarnej kvetinovej klietke svoj kofeínový nápoj spolu s potulným kupcom Ferom. Dobrý to chlapík, i remeslu sa rozumie. Nie ako flákač Jožo. Ten ešte len uvidí, čo ho čaká. Toto sa robí? Stáda nechať bez dozoru? Pôjde k trpaslíkom do dolu ťažiť žulu, nech si chlapec trochu užije poriadnej roboty. Aby mu nebolo málo, ako bonus dostane kydať hnoj z novej kuracej čistinky, či kuracej paseky? Jednoducho Chicken Glade. Ach, znovu som sa rozčúlil, takto si môj nápoj nevychutnám. Sadáme preto s Ferom k jarnej kvetinovej klietke pod krídla Mother Dragon. To by nám veru chýbalo, aby sme tu zmokli. Ešte dobre, že lávový kódex je iba kúsok od nás a v tomto počasí nás bude príjemne zohrievať.
Ako tak čakáme na mágov a "osvietených" pokým pozaháňajú stáda, spýtam sa Fera. "Počuj, a ty by si sa nevedel postarať o farmu, zopár kôz, oviec a byvolov?" Remeselník Fero sa na mňa zamyslene pozerá a hovorí. "To by som sa vedel. Prečo sa pýtaš?" ... Takto teda ignorant Jožo skončil pri žule v trpasličej bani a remeselník Fero bol povýšený na hlavného správcu farmy a všetkých stád po všetky časy.
Po niekoľkých týždňoch, kráčajúc po pastvinách okolo mesta, vychutnávajúc si krásu prírody, stretám nového chovateľa Fera a pýtam sa ho: "Pasieš, Ferko, pasieš?" "Pasiem..." Ďalej to už poznáte.
