DeletedUser210
Guest
Koniec Kráľa zimy
Tak ako človek z juhu, miluje morské pobrežie a olivové háje, kde uzrel svetlo sveta, priam tak človek Elvenaru, človek narodený medzi horami, nosí v srdci lásku k dubovým lesom, divým bralám a hučiacim bystrinám. Ba možno tým väčšmi miluje svoju divú vlasť, že od neho vyžaduje dvojnásobnú námahu a dvojnásobnú prácu. Najlepším dôkazom lásky k horám sú legendy a rozprávky, ktorými si ich človek Elvenaru opriada. Pre neho sú strmé bralá, rútiace sa vodopády a ľadové vetry čímsi živým, bájnymi bytosťami večnej drámy.
Duch, ktorému sú ostatní duchovia podrobení je duch Elvenaru. Jeho verní služobníci, na čele s duchom Arendyllu sa s ním delia o vládu a tajomné prízraky ho poslúchajú.
Tak ako každý končiar, každé jazero, každý strom má svojho ducha, majú ho aj ročné obdobia. Od nepamäti vládla zime Meluzína, bytosť, ktorá má namiesto nôh hadí chvost. Jej prekliatie mohol zlomiť iba muž, ktorý by si ju zobral za ženu, ale nikdy ju nesmel vidieť v sobotu. Vládla spravodlivou i keď tvrdou rukou až do okamihu keď v lese stretla Morcimora. Meluzína mu sľúbila, že mu pomôže stať sa veľkým a mocným vládcom, pokiaľ ju nikdy nebude chcieť vidieť v sobotu. Morcimor si Meluzínu vzal za ženu a vďaka jej moci a múdrosti sa po určitom čase stal Kráľom zimy. Meluzína sa starala o ich desať detí a dôverovala novému zimnému vladárovi. Ten však bol krutý a často zneužíval svoju moc. Pri svojich potulkách stretol Moranu, ktorá ho presvedčila, že jeho žena ho každú sobotu podvádza. Morcimor teda Meluzínu tajne pozoroval a s hrôzou zistil, že jeho žena sa každú sobotu mení na hada. Zahrnul ju výčitkami a Meluzína sa s nárekom premenila do svojej hadej podoby a odletela do severných hôr. Odvtedy ju možno za zimných večerov počuť nariekať v komínoch.
Morcimor si potom zobral za ženu Moranu a toto rozhodnutie sa mu stalo osudným. Morana čakala iba na to aby zasadla po jeho boku na zimný trón. Bola stelesnením zla. Netrvalo dlho a Morcimora pri poľovačke zabila. Stala sa novou vládkyňou zimy, no nie tak ako si to predstavovala. Duch Elvenaru to sledoval, žialil nad osudom Meluzíny a rozhnevala ho vražda Morcimora. Preklial Moranu, ktorá sa do konca bytia musí v čase dlhých súmrakov a nocí v bolestiach zrodiť, vládnuť dobe snehu a ľadu a keď duch slnka začne dlhšie, vľúdnejšie a teplejšie hľadieť na tvár Arendyllu, v bolestiach zomierať.
I keď je jej vláda často krutá, napĺňa zmysel zimy, ozdravuje krajinu a poskytne aj trochu oddychu ľuďom a zvieratám pred nástupom vlády jari.
Tak ako človek z juhu, miluje morské pobrežie a olivové háje, kde uzrel svetlo sveta, priam tak človek Elvenaru, človek narodený medzi horami, nosí v srdci lásku k dubovým lesom, divým bralám a hučiacim bystrinám. Ba možno tým väčšmi miluje svoju divú vlasť, že od neho vyžaduje dvojnásobnú námahu a dvojnásobnú prácu. Najlepším dôkazom lásky k horám sú legendy a rozprávky, ktorými si ich človek Elvenaru opriada. Pre neho sú strmé bralá, rútiace sa vodopády a ľadové vetry čímsi živým, bájnymi bytosťami večnej drámy.
Duch, ktorému sú ostatní duchovia podrobení je duch Elvenaru. Jeho verní služobníci, na čele s duchom Arendyllu sa s ním delia o vládu a tajomné prízraky ho poslúchajú.
Tak ako každý končiar, každé jazero, každý strom má svojho ducha, majú ho aj ročné obdobia. Od nepamäti vládla zime Meluzína, bytosť, ktorá má namiesto nôh hadí chvost. Jej prekliatie mohol zlomiť iba muž, ktorý by si ju zobral za ženu, ale nikdy ju nesmel vidieť v sobotu. Vládla spravodlivou i keď tvrdou rukou až do okamihu keď v lese stretla Morcimora. Meluzína mu sľúbila, že mu pomôže stať sa veľkým a mocným vládcom, pokiaľ ju nikdy nebude chcieť vidieť v sobotu. Morcimor si Meluzínu vzal za ženu a vďaka jej moci a múdrosti sa po určitom čase stal Kráľom zimy. Meluzína sa starala o ich desať detí a dôverovala novému zimnému vladárovi. Ten však bol krutý a často zneužíval svoju moc. Pri svojich potulkách stretol Moranu, ktorá ho presvedčila, že jeho žena ho každú sobotu podvádza. Morcimor teda Meluzínu tajne pozoroval a s hrôzou zistil, že jeho žena sa každú sobotu mení na hada. Zahrnul ju výčitkami a Meluzína sa s nárekom premenila do svojej hadej podoby a odletela do severných hôr. Odvtedy ju možno za zimných večerov počuť nariekať v komínoch.
Morcimor si potom zobral za ženu Moranu a toto rozhodnutie sa mu stalo osudným. Morana čakala iba na to aby zasadla po jeho boku na zimný trón. Bola stelesnením zla. Netrvalo dlho a Morcimora pri poľovačke zabila. Stala sa novou vládkyňou zimy, no nie tak ako si to predstavovala. Duch Elvenaru to sledoval, žialil nad osudom Meluzíny a rozhnevala ho vražda Morcimora. Preklial Moranu, ktorá sa do konca bytia musí v čase dlhých súmrakov a nocí v bolestiach zrodiť, vládnuť dobe snehu a ľadu a keď duch slnka začne dlhšie, vľúdnejšie a teplejšie hľadieť na tvár Arendyllu, v bolestiach zomierať.
I keď je jej vláda často krutá, napĺňa zmysel zimy, ozdravuje krajinu a poskytne aj trochu oddychu ľuďom a zvieratám pred nástupom vlády jari.
Naposledy upravené moderátorom: