• Vážení návštevníci fóra,

    aby ste sa mohli aktívne zapájať do diskusií alebo vytvárať vlastné témy a príspevky, potrebuje účet v hre a ZAREGISTROVAŤ SA TU!

FighterCrusader

DeletedUser518

Guest
PREDSTAVENIE
__________________________________________________________


Úvod


Ahojte,


som mladý, pekný, perspektívny a bohatý.
Pochádzam z Arendyllu, z mesta Luník IX., kde som starostom, respektíve vajdom. Súkmeňovci chceli zo mňa spraviť aj kráľa. Zistili však, že sa u nás už neplatí korunami ale eurom. Nemali mi tak čo dať na hlavu a tak som zostal vajdom.

Peňazí, ako som spomínal, máme dostatok. Najmä v deň výplaty dávok a vďaka sociálnym balíčkom. Veľmi sa však u nás kradne. Preto nám stále chýbajú zásoby. Taktiež veľmi chýba drevo, stavebný kameň a kovy.
Drevo chýba najmä počas zimných mesiacov. Obyvatelia nedbajú na to, že žijú v chránenom krajinnom územi. Všetko drevo čo stihne narásť, okamžite popália. Kúriť treba. V lete si zas často opekajú. Milujú domácich miláčikov. Najradšej ich majú na cibuľke.
Taktiež s kovmi je to bieda. Všetko poodnášajú do šrotu. Vytrhali už aj koľajnice. Bezplatná preprava železnicou, ktorú som na zvýšenie svojej prestíže garantoval, tak nadobudla širší a hlabší rozmer. Ocele je u nás totálny nedostatok. Nemáme už ani klince do rakvy. Občania radšej žijú dlhšie.
V minulosti boli u nás výnosné štrkoviská. Všetky kamene však moji neprispôsobiví poddaní minuli keď mi ich triafali do okien hradu.
V našom meste bol v minulosti aj archív s drahocennými zvitkami. Použili ich pri zapaľovaní ohňov.
Obyvatelia objavili aj blahodarné účinky modrých krištálikov na zvýšenie populačného a zníženie inteligenčného kvocientu národa. Aj tých je na trhu v súčasnosti už nedostatok. Veľkosť populácie je tak v červených číslach. Chýbajú parcely na novú výstavbu nájomných bytoviek. Taktiež inteligenčný kvocient, ktorý nám zo začiatku nádejne prudko poklesol, sa začína znovu nebezpečne zvyšovať. Prejavilo sa to v posledných župných voľbách.
V deň výplaty sociálnych dávok zmiznú z jedinej krčmy v meste všetky vzácne i menej vzácne elixíry.
Ekologická situácia v našom meste je napriek kúreniu odpadom, príkladná. Prašnosť je veľmi nízka. Žiadna domácnosť v meste preto nevlastní vysávač. Vysávače obsahovali kovové súčiastky vhodné do šrotu. Nepredávajú sa ani vrecká na prach. Načo?
Jediná komodita, ktorej je nadbytok sú: draho, kam a my. Jedným slovom drahokamy. Všade je draho a nevieme kam sa my podejeme.

Pokračovanie nabudúce. Na téme usilovne pracujem...
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser518

Guest
1. kapitola: Kocka a predstavenie

Začal som veľmi hlúpo. Mudrlant by povedal: “Bolo to múdre. Povedať niečo múdre sám zo seba a vedieť že je to hlúpe je múdrosť.” Možno si poťukáte po čele. Asi nie. Myslel som to len obrazne. V skutočnosti si nebudete ťukať na čelo. Veď by to bolo hlúpe keď vás nik nevidí nemá zmysel posunkovať. Ale to zas mudrujem. Čo sa stalo?

Keď som si prečítal Úvod k môjmu predstaveniu spomenul som si na jeden zážitok zo školy. Áno. Možno vás to prekvapí ale aj v škole čarodejníkov máme princípy Zážitkového účenia. Ak niekto z ľudí nevie o čo ide, Teória Zážitkového učenia sa dá ľahko vygoogliť. Didaktika do tejto kapitoly však nepatrí. Vráťme sa teda k príbehu. No ešte musím dať na pravú mieru slovo: “čarodejník”. O nič nejde. Len to znie trochu nadnesene. Čarodejník môže byť hocikto. Teda koho to baví.


Vrátim sa teda, konečne, do školy - k tej spomienke.

Bilbur, náš učiteľ, nás posadil za stôl. Rozdelil nás po štyroch, posadil za štvorcové stoly, každého z jednej strany. Uprostred stola bola položená kocka. Na nej však neboli bodky ako to býva na slušných kockách z “Človeče ...” ale namiesto tých bodiek tam boli číslice. Možno Bilbur predpokladal, že niektorí z nás nevedia počítať bodky. (Čo sa ani nedivím, veď Max je skoro stále naliaty.) Zrejme si nebol ani istý či všetci poznáme aj číslice, tak každému prikázal nech sa pozrie na kocku a prečíta číslo, ktoré vidí. Ja som prečítal “dva”, susedia prečítali tri a štyri, ten čo sedel oproti prečítal “päť”.

“Vidíte?” Povedal Bilbur. “Pozeráte sa na kocku a každý ju vidíte inak.” Potom sa obrátil na mňa: “Teraz prečítaj číslo, ktoré je na vrchnej strane kocky.” Hovorím: “šesť”. “Správne”, ohodnotil Bilbur. Obrátil sa na trpaslíka čo sedel oproti: “Max, teraz ty!” Odpovedal: “deväť”. “Zase správne”, povedal Bilbur. Jasné. Keď sa šesťka otočí hore nohami je z toho deviatka. Bilbur povedal: “A to sú len neživé predmety. O čo zložitejšie je to so živými bytosťami. Zdá sa vám že ich dobre vidíte a poznáte. Nie je to tak. Je to len vaša predstava, váš pohľad, váš uhol pohľadu.”

Kvôli tej kocke si teraz myslím, že som začal s predstavovaním trochu hlúpo. Prepáčte. V druhej kapitole sa to pokúsim napraviť.



Pokračovanie nabudúce. Na téme usilovne pracujem…

 
Naposledy upravené moderátorom:
Hore