DeletedUser670
Guest
ARENDYLL - Prvý príbeh Nioriénu
Predslov:
Tento príbeh berte ako taký úvod do sveta Arendyllu, ktorý bude pokračovať ďalej. Neviem, či presne tam, kde tento skončí. Ani to či legenda o dedine Snowbraor zaznie už nabudúce. Ale existuje a raz prevyprávaná bude. A potom aj tento banálny príbeh dostane iný rozmer a inú tvár.
Prológ:
V Malebnom údolí zovretom skalami sa nachádza miesto Niorién. Niorién nie je obyčajné mesto. Žije tu mnoho rás, mnoho kultúr a rozmanitého obyvateľstva, ktoré sa však navzájom rešpektujú, spolunažívajú v mieri a majú sa radi. Teda aspoň zväčša. Občas sa dáka tá mela, či roztržka spustí. Ale čo už by ste čakali od miesta kde pospolu žijú kúzelné (a nie len vzhľadom) víly, mrzutí trpaslíci, čarokrásni a vznešení elfovia, strach budiaci a ohyzdne vyzerajúci orkovia a goblini, čarodejníci a draci, či také malé tvory ako sú hobiti. A samozrejme kopec ďalších. Ale tento príbeh nie je o nich ani o Nioriéne. A napriek tomu sa ho týka, lebo udalosti, ktoré tu budú prevyprávané mali na neho obrovské následky a jeho príbeh - príbeh Nioriénu tu započal novú éru.
1 Kapitola
Toto je koniec príbehu troch ľadových obrov (Dórmen, Hadrol a Gobraz).
Bol to deň ako iný. Slniečko vykuklo už skoro ráno a svojimi teplými lúčmi už stihlo pohladiť nejednu tvár. Trpaslík Torbén, ktorý strávil celú noc v dole ťažbou diamantov sa konečne dočkal a mal po šichte. Už sa nevedel dočkať kedy spatrí prvé slnečné lúče. Áno Torbén bol trošku divný. Teda aspoň pre ostatných trpaslíkov, ktorí slnko nemuseli vidieť aj niekoľko dní, či týždňov. Torbén však na rozdiel od nich slnko miloval využil každú možnú chvíľu aby na ňom bol. Aj dnes, tak ako väčšinou, akonáhle mu skončila práca v bani, uháňal na vrchol hory Farador. Z počiatku len nasával slnečnú energiu a nič si nevšimol. Ale akonáhle sa jej dostatočne nabažil začal vnímať okolie a zvuky, ozývajúce sa z diaľky pod horou, kde sa tiahlo územie lesov. Neveril vlastným očiam a snáď si aj myslel, že sa mu to marí, či dokonca sníva, ale nech si pretieral oči ako chcel výsledok bol rovnaký. Z lesov sa ozýval buchot rev a krik a čo bolo napodivnejšie, kráčali ním traja ľadoví obri a obrovská ľadová čarodejnica. No kráčali?!? Kade šli to nivočili.
"To snáď nie je možné" povedal si Torbén nahlas. " Kde sa tu do čerta vzali ľadoví obri?" " A prečo všetko ničia?"
Neváhal dlho a rozbehol sa späť do mesta, aby to oznámil svojmu kráľovi, kráľovi trpaslíkov Hodglinovi.
Lesom sa zatiaľ šírila panika, des a strach. Všetci čo v lese žili, alebo sa v ňom v tej chvíli nachádzali okamžite vzali nohy na plecia. Ale nie každý mal to šťastie vyhnúť sa obrom.Tí sa oháňali obrovskými rukami hlava nehlava a ničili všetko čo im prišlo do cesty. A neboli sami. Za nimi sa vznášala obrovská ľadová čarodejnica a všetko za sebou menila na ľad a sneh. Všetko za ňou akoby stíchlo, ponorilo sa do tmy a ľadový vzduch brázdil pomedzi stromy a kto aj prežil pochod obrov takmer určite zamrzol od zimy. V lese sa nachádzal aj elf Thiém aj s malou sestričkou Laniel, ktorý sa pravidelne túlali po lese a zbierali rôzne lesné dobroty ako huby, čučoriedky, či lesné maliny. Keď sa pred nimi zjavili Dórmen, Hadrol a Gobraz zvaný aj ľadové kladivo zostal Thiém ako obarený, len tak tak, že sa stihol vyhnúť Hadrolovej velikánskej nohe, ktorá ho takmer rozmliaždila. Laniel sa inštinktívne schovala za strom a ticho ako myška dúfala, že obri odídu preč. Akonáhle však obri Thiéma zaregistrovali, niečo sa zmenilo. Prestali všetko ničiť a chvíľu len tak stáli a dívali sa uprene na neho.Pre Thiéma to nebolo nič nové, už si zvykol na to, že akonáhle sa niekto na neho pozrie a má zlosť, ukludní sa, uvedomí si čo robí a akoby precitol a dobré stránky sa predrali na povrch. To uvidel aj očiach Gobraza. Oči sa mu okamžite rozžiarili, a po ľadových očiach plných hnevu a surovosti nezostalo ani slychu. Vtedy Gobraz riekol: " My sme to tak nechceli!" A Hadrol dodal: " mrzí nás to". Akonáhle to však dopovedali, oči sa im opäť zmenili na mrazivé a ukrutné a celou silou nemilosrdne Hadrol doslova zrazil Thiéma do zeme, po ktorom neostal ani mastný fľak. Laniel, ktorá sa schovávala za blízkym stromom a ktorú si nik nevšimol, s hrôzou sledovala, ako sa jej milovaný braček rozplynul a už ho nebolo. A kým ona nehybne zostala čupieť pri strome, paralyzovaná strachom a hrôzou, ktorú práve videla a zažila. Obri aj s čarodejnicou pokračovali ďalej v ničení a zabíjaním všetkého a všetkých. Nemali zľutovanie a kto sa im priplietol do cesty nemal šancu prežiť. ľadové pole sa rozrastalo, krvavých škvŕn na ňom bolo čoraz viac a smrteľný mráz sa šíril lesom rýchlosťou tornáda.
V Nioriéne sa šírila panika. Zvesti sa blížiacich sa obroch aj s čarodejnicou sa šírili rýchlosťou blesku.Kráľ Hodglin, okamžite ako ho o udalostiach Torbén informoval, zvolal bojovú poradu všetkých kráľov rás, aby sa dohodli ako postupovať. Bola vyhlásená bojová pohotovosť (čo mnohí obyvatelia Nioriénu ešte nezažili) a všetci sa chystali na to najhoršie. Na stret s obrami a čarodejnicou. Nikto síce nechápal prečo sa to deje, nevedeli si vysvetliť z akého dôvodu ľadoví obri bývajúci na najsevernejšom území sveta prišli do týchto končín, pretože sa tak nikdy ešte nestalo. A najpodivnejšie bolo, ich správanie! Ničili a zabíjali...a oni takí nie sú. Akiste v tom má prsty tá čarodejnica, mysleli si.
A potom sa stalo niečo ešte podivnejšie. Armáda, skladajúca sa z mnohých rás, ale z tých najlepších bojovníkov čakala pred vstupnou bránou do Nioriénu, aby zabránila obrom vpadnúť do mesta. Obri už boli takmer pri nich. V tom okamžiku sa čarodejnica, ktorá bola doteraz vždy až za ľadovými obrami vystúpila pred nich, zastala mávla rukou a vyslovila nasledovné: " Lovrej tu est lamiel ganedeléra". V tej chvíli sa Dórmen, Hadrol i Gobraz zmenili na obrovské ľadové sochy a sama čarodejnica, ktorá sa doteraz vznášala, klesla k ich nohám a aj ona sama sa stala sochou. Odvtedy tieto obrie sochy sú súčasťou vstupu do mesta Niorién. A spája sa k nim nielen tento príbeh, ale celá legenda o ich skaze dediny Snowbraor. Táto legenda však vznikla oveľa neskôr než tento príbeh a jej celistvosť a zmysel nadobudla až po príchode Rondelora a jeho družiny, ktorá po týchto udalostiach a po zasadnutí kráľov Nioriénu vyslaná na sever do ľadovej dediny obrov a do miest kde žili. Dovtedy si to nik nevedel vysvetliť, ale králi sa zhodli na tom, že to neveští nič dobré a preto treba konať.
Svet Arendyllu a mesta Niorién sa touto udalosťou zmenil. Mier a mierumilovnosť pomaly, ale isto začal narúšať nepokoj a temnota, ktorá započala cestu do týchto končín. A ktorá už sever ovládla plnou silou.
Predslov:
Tento príbeh berte ako taký úvod do sveta Arendyllu, ktorý bude pokračovať ďalej. Neviem, či presne tam, kde tento skončí. Ani to či legenda o dedine Snowbraor zaznie už nabudúce. Ale existuje a raz prevyprávaná bude. A potom aj tento banálny príbeh dostane iný rozmer a inú tvár.
Prológ:
V Malebnom údolí zovretom skalami sa nachádza miesto Niorién. Niorién nie je obyčajné mesto. Žije tu mnoho rás, mnoho kultúr a rozmanitého obyvateľstva, ktoré sa však navzájom rešpektujú, spolunažívajú v mieri a majú sa radi. Teda aspoň zväčša. Občas sa dáka tá mela, či roztržka spustí. Ale čo už by ste čakali od miesta kde pospolu žijú kúzelné (a nie len vzhľadom) víly, mrzutí trpaslíci, čarokrásni a vznešení elfovia, strach budiaci a ohyzdne vyzerajúci orkovia a goblini, čarodejníci a draci, či také malé tvory ako sú hobiti. A samozrejme kopec ďalších. Ale tento príbeh nie je o nich ani o Nioriéne. A napriek tomu sa ho týka, lebo udalosti, ktoré tu budú prevyprávané mali na neho obrovské následky a jeho príbeh - príbeh Nioriénu tu započal novú éru.
1 Kapitola
Toto je koniec príbehu troch ľadových obrov (Dórmen, Hadrol a Gobraz).
Bol to deň ako iný. Slniečko vykuklo už skoro ráno a svojimi teplými lúčmi už stihlo pohladiť nejednu tvár. Trpaslík Torbén, ktorý strávil celú noc v dole ťažbou diamantov sa konečne dočkal a mal po šichte. Už sa nevedel dočkať kedy spatrí prvé slnečné lúče. Áno Torbén bol trošku divný. Teda aspoň pre ostatných trpaslíkov, ktorí slnko nemuseli vidieť aj niekoľko dní, či týždňov. Torbén však na rozdiel od nich slnko miloval využil každú možnú chvíľu aby na ňom bol. Aj dnes, tak ako väčšinou, akonáhle mu skončila práca v bani, uháňal na vrchol hory Farador. Z počiatku len nasával slnečnú energiu a nič si nevšimol. Ale akonáhle sa jej dostatočne nabažil začal vnímať okolie a zvuky, ozývajúce sa z diaľky pod horou, kde sa tiahlo územie lesov. Neveril vlastným očiam a snáď si aj myslel, že sa mu to marí, či dokonca sníva, ale nech si pretieral oči ako chcel výsledok bol rovnaký. Z lesov sa ozýval buchot rev a krik a čo bolo napodivnejšie, kráčali ním traja ľadoví obri a obrovská ľadová čarodejnica. No kráčali?!? Kade šli to nivočili.
"To snáď nie je možné" povedal si Torbén nahlas. " Kde sa tu do čerta vzali ľadoví obri?" " A prečo všetko ničia?"
Neváhal dlho a rozbehol sa späť do mesta, aby to oznámil svojmu kráľovi, kráľovi trpaslíkov Hodglinovi.
Lesom sa zatiaľ šírila panika, des a strach. Všetci čo v lese žili, alebo sa v ňom v tej chvíli nachádzali okamžite vzali nohy na plecia. Ale nie každý mal to šťastie vyhnúť sa obrom.Tí sa oháňali obrovskými rukami hlava nehlava a ničili všetko čo im prišlo do cesty. A neboli sami. Za nimi sa vznášala obrovská ľadová čarodejnica a všetko za sebou menila na ľad a sneh. Všetko za ňou akoby stíchlo, ponorilo sa do tmy a ľadový vzduch brázdil pomedzi stromy a kto aj prežil pochod obrov takmer určite zamrzol od zimy. V lese sa nachádzal aj elf Thiém aj s malou sestričkou Laniel, ktorý sa pravidelne túlali po lese a zbierali rôzne lesné dobroty ako huby, čučoriedky, či lesné maliny. Keď sa pred nimi zjavili Dórmen, Hadrol a Gobraz zvaný aj ľadové kladivo zostal Thiém ako obarený, len tak tak, že sa stihol vyhnúť Hadrolovej velikánskej nohe, ktorá ho takmer rozmliaždila. Laniel sa inštinktívne schovala za strom a ticho ako myška dúfala, že obri odídu preč. Akonáhle však obri Thiéma zaregistrovali, niečo sa zmenilo. Prestali všetko ničiť a chvíľu len tak stáli a dívali sa uprene na neho.Pre Thiéma to nebolo nič nové, už si zvykol na to, že akonáhle sa niekto na neho pozrie a má zlosť, ukludní sa, uvedomí si čo robí a akoby precitol a dobré stránky sa predrali na povrch. To uvidel aj očiach Gobraza. Oči sa mu okamžite rozžiarili, a po ľadových očiach plných hnevu a surovosti nezostalo ani slychu. Vtedy Gobraz riekol: " My sme to tak nechceli!" A Hadrol dodal: " mrzí nás to". Akonáhle to však dopovedali, oči sa im opäť zmenili na mrazivé a ukrutné a celou silou nemilosrdne Hadrol doslova zrazil Thiéma do zeme, po ktorom neostal ani mastný fľak. Laniel, ktorá sa schovávala za blízkym stromom a ktorú si nik nevšimol, s hrôzou sledovala, ako sa jej milovaný braček rozplynul a už ho nebolo. A kým ona nehybne zostala čupieť pri strome, paralyzovaná strachom a hrôzou, ktorú práve videla a zažila. Obri aj s čarodejnicou pokračovali ďalej v ničení a zabíjaním všetkého a všetkých. Nemali zľutovanie a kto sa im priplietol do cesty nemal šancu prežiť. ľadové pole sa rozrastalo, krvavých škvŕn na ňom bolo čoraz viac a smrteľný mráz sa šíril lesom rýchlosťou tornáda.
V Nioriéne sa šírila panika. Zvesti sa blížiacich sa obroch aj s čarodejnicou sa šírili rýchlosťou blesku.Kráľ Hodglin, okamžite ako ho o udalostiach Torbén informoval, zvolal bojovú poradu všetkých kráľov rás, aby sa dohodli ako postupovať. Bola vyhlásená bojová pohotovosť (čo mnohí obyvatelia Nioriénu ešte nezažili) a všetci sa chystali na to najhoršie. Na stret s obrami a čarodejnicou. Nikto síce nechápal prečo sa to deje, nevedeli si vysvetliť z akého dôvodu ľadoví obri bývajúci na najsevernejšom území sveta prišli do týchto končín, pretože sa tak nikdy ešte nestalo. A najpodivnejšie bolo, ich správanie! Ničili a zabíjali...a oni takí nie sú. Akiste v tom má prsty tá čarodejnica, mysleli si.
A potom sa stalo niečo ešte podivnejšie. Armáda, skladajúca sa z mnohých rás, ale z tých najlepších bojovníkov čakala pred vstupnou bránou do Nioriénu, aby zabránila obrom vpadnúť do mesta. Obri už boli takmer pri nich. V tom okamžiku sa čarodejnica, ktorá bola doteraz vždy až za ľadovými obrami vystúpila pred nich, zastala mávla rukou a vyslovila nasledovné: " Lovrej tu est lamiel ganedeléra". V tej chvíli sa Dórmen, Hadrol i Gobraz zmenili na obrovské ľadové sochy a sama čarodejnica, ktorá sa doteraz vznášala, klesla k ich nohám a aj ona sama sa stala sochou. Odvtedy tieto obrie sochy sú súčasťou vstupu do mesta Niorién. A spája sa k nim nielen tento príbeh, ale celá legenda o ich skaze dediny Snowbraor. Táto legenda však vznikla oveľa neskôr než tento príbeh a jej celistvosť a zmysel nadobudla až po príchode Rondelora a jeho družiny, ktorá po týchto udalostiach a po zasadnutí kráľov Nioriénu vyslaná na sever do ľadovej dediny obrov a do miest kde žili. Dovtedy si to nik nevedel vysvetliť, ale králi sa zhodli na tom, že to neveští nič dobré a preto treba konať.
Svet Arendyllu a mesta Niorién sa touto udalosťou zmenil. Mier a mierumilovnosť pomaly, ale isto začal narúšať nepokoj a temnota, ktorá započala cestu do týchto končín. A ktorá už sever ovládla plnou silou.
Naposledy upravené moderátorom: